Veľký Folkmar

Kvetena Volovských vrchov, ktorých súčasťou je Folkmarská skala so svojim okolím, patrí do oblasti západokarpatskej kveteny a z fytogeografického hľadiska tvorí samostatný okres (Carpaticum occidentale), obvodu predkarpatskej flóry (Praecarpaticum) a okresu Stredné Pohornádie. Klimatické a geologické pomery ako aj geohistorický vývoj flóry podmienili bohatosť a rôznorodosť rastlinstva územia.

Na výslnných južne orientovaných skalnatých stráňach Folkmarskej skaly sa vyskytujú viaceré xerotermné druhy, ktoré sa udomácnili medzi druhmi horskými a vysokohorskými, čím dodávajú územiu svoje osobité čaro. Udomacníli sa tu aj také druhy ako: astra alpínska, púpavovec sivý, devätorník skalný, prvosienka holá, klinček včasný či poniklec slovenský. Okolitá flóra je bohatá na liečivé rastliny, ako sú: baza čierna, čučoriedka, brusnica, jahoda lesná, malina lesná, hloh, hluchavka biela, kostihoj lekársky, ľubovník bodkovaný, dúška materina, mäta pieporná, myší chvost, žihľava dvojdomá, šalvia lekárska a ďalšie.

Obdobie od mája do konca októbra je ideálne na zber húb, ktoré sa v tomto okolí vyskytujú v hojnom zastúpení. Z množstva druhov, ktoré tu rastú, spomenieme masliaky, kozáky, suchohríby, hríby, plávky, rýdziky, muchotrávky, bedľa vysoká, podpňovka obyčajná, tanečnica poľná, hliva ustricová. Huby plnia v lesnom ekosystéme dôležitú funkciu a preto si zaslúžia náš obdiv a ochranu. Príroda Veľkého Folkmara je tiež bohatá na lesné plody. V lete dozrievajú maliny, černice a čučoriedky obyčajné, brusnice obyčajné, hlohy jednosemenné. S príchodom prvých mrazov dozrieva trnka obyčajná a ruža šípová. Výskyt vzácneho drieňa obyčajného v okolí Veľkého Folkmara predstavuje najzápadnejší prirodzený výskyt tohto druhu na Spiši.

Najrozsiahlejšiu a najvýznamnejšiu časť prírodného prostredia Folkmarskej a Murovanej skaly tvoria lesné spoločenstvá, v minulosti využívané ako nenahraditeľný zdroj drevnej hmoty najmä pre oblasť baníctva a hutníctva.

Prevládajúcou drevinou lesných porastov je buk lesný, môžeme sa tu stretnúť s pôvodnou borovicou lesnou, ktorá však na stanovištiach s hlbšou pôdou bohatšou na živiny ustúpila konkurencii ostatných druhov. Vyskytuje sa len jednotlivo, alebo skupinovito v rozsadlinách brál, na ostrohách, stenách a pod.

Okrem buka lesného a borovice lesnej je tu zastúpená aj skupina drevín osídľujúca skeletnaté, sutinové pôdy. Môžeme tu nájsť lipu malolistú, javor mliečny, javor horský a jarabinu mukyňovú. V niektorých častiach, v závislosti od stanovišťa, sa vo väčšom množstve vyskytuje jedľa biela, dub zimný, hrab obyčajný a smrekovec opadavý. Bohaté je zastúpenie krovín, z ktorých sa tu nachádza baza čierna, jarabina vtáčia, bršlen európsky, zemolez obyčajný a ďalšie.

Medzi druhmi tu žijúcimi je viacero zaujímavých druhov, z ktorých pozornosti neuniknú najmä pestrofarebné motýle ako sú jasoň červenooký, pestroň vlkovcový či vidlochvost feniklový. Skupinu plazov a obojživelníkov reprezentujú: jašterica obyčajná, jašterica živorodá, jašterica múrová. Pozornosti neujdú ani slepúch lámavý, užovka fŕkaná, vretenica severná a z obojživelníkov salamandra škvrnitá.

Z vtákov sú v území najhojnejšie zastúpené spevavce, ako sú: ďateľ veľký, sýkorka belasá, brhlík lesný, skaliar pestrý, penica čiernohlavá, sedmohlások hájový, kolibkár čipčavý. V menšej miere sú zastúpené dravce, z ktorých najčastejšie je vídať myšiaka lesného, sokola myšiara, jastraba krahulca, včelára lesného a niekedy aj orla skalného, ktorý nad územie občas zalietava.

Okolitá príroda je bohatá na poľovnú zver. Trvalo sa tu nachádza jeleň európsky – karpatský, daniel škvrnitý, srnec hôrny, sviňa divá, zajac poľný, králik divý, hlucháň obyčajný, tetrov obyčajný, jarabica poľná, sluka hôrna, rys ostrovid, líška obyčajná, mačka divá, jazvec lesný, kuna skalná, tchor obyčajný, lasica obyčajná, veverica obyčajná, ondatra pižmová, jež východný. Mnohé z týchto druhov sú vzácne a zákonom chránené a preto si vyžadujú našu pozornosť a ochranu. V hlbokých lesoch sa pohybuje vlk obyčajný a medveď hnedý.

V miestnych lesoch pramenia horské bystriny bohaté na kyslík, čím zabezpečujú vhodné podmienky pre život lososovitých druhov rýb, ako: pstruh potočný, pstruh dúhový, lipeň obyčajný. Búrlivé bystriny sa postupne zlievajú do väčších riek a vodných nádrží vybudovaných ľuďmi, ako neďaleký Ružín, kde sú zastúpené skoro všetky druhy našich rýb, napr. šťuka severná, jalec hlavatý, sumec veľký, zubáč veľkoústy, plotica červenooká, červenica ostrobruchá, ostriež zelenkavý, úhor európsky a i.

• Rímskokatolícky kostol sv. Michala archanjela, jednoduchá jednoloďová stavba s polygonálne ukončeným presbytériom a predstavanou vežou z roku 1920. Stojí na mieste staršej stavby, ktorej hmota bola čiastoočne využitá. Interiér je zaklenutý segmentovou klenbou. Zariadenie pochádza z obdobia okolo roku 1900.[5] Polkruhovo ukončené okná majú šambrány, veža je ukončená ihlancovou helmicou s nárožnými skoseniami.

• Evanjelický kostol, jednoduchá jednoloďová stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a mierne predstavanou vežou z roku 1927. Stojí na mieste staršej stavby. Na oltári sa nachádza obraz Posledná večera zo začiatku 19. storočia. Ďalej sa tu nachádza voľný obraz Ukrižovanie z konca 19. storočia od P. Hollerunga.[6] Fasády kostola sú členené lizénovými rámami, okná šambránami. Veža je ukončená zvonovitou helmicou s laternou.

• 
  Kostol sv. Michala archanjela
• 
• 
  Evanjelický kostol
• 

Najväčšou raritou obce je objavenie Folkmarského zlatého pokladu dňa 24. marca 1992 s veľkou numizmatickou a historickou hodnotou, ktorý bol objavený pri rekonštrukcii starého domu. Malá keramická nádobka ukrývala 65 dukátov z obdobia od začiatku 15. storočia až po 40. roky 16. storočia. 55 dukátov sú razby ôsmich uhorských panovníkov vyrazené v piatich uhorských mincovniach a 10 mimouhorských dukátov pochádza z Rakúska. Pôvodným majiteľom bol pravdepodobne obchodník (kupec), ktorého na obchodných cestách zastihla zlá vojensko – politická situácia, čo v čase súperenia dvoch protikráľov – Jána Zápoľského a Ferdinanda I. Habsburského v období okolo roku 1539 (datovanie najmladších mincí) nebolo nič nezvyčajné. Bezprostredné príčiny ukrytia sa zrejme nedozvieme, ale všeobecnými boli predovšetkým strach pred nebezpečenstvom a stratou majetku. Samotné ukrývanie majetku je výrazným svedkom pohnutého charakteru doby. Poklad je uložený vo Východoslovenskom múzeu v Košiciach. Ide o druhý najväčší poklad nájdený na území Slovenska z tohto obdobia.