Hrišovce

Chotár je z veľkej časti hornatý, v minulosti okrem roľníctva poskytoval jeho obyvateľom možnosť zamestnať sa v okolitých lesoch. V stredoveku tu boli aj menšie bane na ťažbu železnej a medenej rudy.

Prvá písomná správa o existencii Hrišoviec pod názvom „terra Janchonis“ (zem Janchona) sa nachádza v listine z 2.7.1311. Neskôr sa uvádzala pod menami „Januk“ (1345), “Gyankfalua“(1358), „Rysowecz(1460), „Rysocz“ (1598), „Hrischowcze“(1773), „Gyónfalva“ (1902) a Hrišovce (od roku 1920).

Obec patrila rodu Žehrianských (Sigrayovcov) a bola súčasťou hradného panstva Richnava. Keď roku 1460 sa stali dedičnými županmi Spiša Zápoľskí, dostali do vlastníctva okrem hradného panstva Spiš aj Richnavu. Po nich v rokoch 1528-1636 boli majiteľmi Spišského a Richnavského panstva, teda aj Hrišoviec, Turzovci. Poslednými majiteľmi Hrišoviec od roku 1638 do zániku poddanstva v roku 1848 boli Čákiovci.

Roku 1598 tu stálo iba 12 domov. Roku 1789 v 30 domoch tu žilo 215 ľudí a v roku 1828 v 40 domoch 292 obyvateľov slovenskej národnosti. V súčasnosti tu žije 308 obyvateľov.

Obecná správa sa v obci vyvinula už počas stredoveku. V čele obce stál richtár s 1 prísažným. Obecné dokumenty spočiatku overovali iba „podpismi“ - tromi krížikmi – znakmi negramotnosti. Až v roku 1786 si dala obec vyhotoviť pečatidlo. Stred jeho poľa tvoria tri bralá nad pažiťou, pričom zo stredného najvyššieho vzlieta fénix s hlavou otočenou doľava. Vľavo je sprevádzaný šesťhrotou hviezdou. Vpravo z kruhopisu smerom k stredu pečate stojí sv. Michal archanjel ako ozbrojenec, v pravici drží váhy a v ľavici zdvihnutý meč. Kruhopis pečate obsahuje text: SIGIL(lum).POS(sessionis).HRISOC 1786.

Zaiste nie je náhoda, že sa pečať Hrišoviec podobá obecnej pečati susednej Richnavy, ktorá má vo svojom poli taktiež fénixa, ale je kvôli odlišnosti umiestnený nad trojvrším a sprevádza ho slnko. Obe obce spoločne totiž zdieľali historické osudy. Patrili k tomu istému panstvu a uctievali patróna sv. Michala archanjela. Tento svätec bol patrónom richnavského chrámu, ktorý využívali aj Hrišovčania, keďže nemali vlastný. Istý čas boli filiou Richnavy. Spájalo ich tiež baníctvo a hámorníctvo na richnavskom panstve, ktorým sa sčasti živili ich obyvatelia v minulosti.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hrišovce

• Oficiálna stránka obce