Daniel škvrnitý
Daniel škvrnitý[2] (Dama dama) je cicavec z čeľade jeleňovité, patrí medzi prežúvavé párnokopytníky. Obýva západnú palearktickú oblasť. Je pôvodom z teplejšej stredomorskej oblasti, z Turecka a možno i z Macedónska. V minulých storočiach bol introdukovaný do južnej Afriky, Austrálie, Nového Zélandu, Severnej i Južnej Ameriky. U nás žije v pahorkatinách a jeho výskyt bol doložený na 25,1 % územia.[2]
daniel škvrnitý | |||
| |||
Stupeň ohrozenia | |||
---|---|---|---|
[1] | |||
Vedecká klasifikácia | |||
Vedecký názov | |||
Dama dama Linnaeus, 1758 | |||
1: prirodzené 2: pravdepodobne prirodzené 3: skoré vysadenie človekom 4: moderné vysadenie človekom | |||
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |||
Opis
Hlavným znakom tohoto druhu sú parohy, pri koreni sú oblé, dvojvetvové a hore sa rozširujú do predĺženej lopatky s výbežkami na okraji. Daniel škvrnitý je omnoho menší od svojho ušľachtilého príbuzného - jeleňa. Celková jeho dĺžka vrátane 19 centimetrov dlhého chvosta je 1,7 metra a je 90 centimetrov vysoký, staré samce bývajú 1,8 metra dlhé, na meter vysoké, vzadu ešte o 5 - 6 centimetrov vyššie. Od jeleňa sa daniel líši kratšími a slabšími nohami, farbou, pomerne silným trupom, kratším krkom a dlhším chvostom. Z našich domácich druhov zveri sa žiaden nehonosí takými častými rozdielmi v sfarbení ako daniel, a to ako aj v rôznych ročných obdobiach, tak i podľa veku. V lete je daniel zvrchu na stehnách a na konci chvosta hnedočervený, zospodu a na vnútornej strane nôh biely, okolo papule a očí má čierne krúžky. Chrbtové chlpy má pri koreni do biela, uprostred červenohnedé a na konci čierne. V zime je povrch hlavy, krku a uší hnedosivý, chrbát a boky do čierna, spodok tela popolavý, niekedy do červenkasta. Často sa daniele vyskytujú úplne biele, ktoré nemenia farbu po celý rok a ktoré v zime mávajú len o niečo dlhšiu srsť. Niektoré daniele bývajú v mladosti žltkasté; čierne sa vyskytujú zriedka.
Spôsobom života a pohybmi sa daniel škvrnitý jeleňovi veľmi podobá. Obidve tieto zvieratá majú rovnako vyvinuté zmysly a takisto ich duševné schopnosti sú si rovnaké. Daniele nie sú také plaché a opatrné ako jelene. Rýchlosťou, svižnosťou a obratnosťou daniel sotva zaostáva za jeleňom, obidva druhy sa však líšia spôsobom behu, lebo daniel dvíha v cvale vyššie nohy. Jeho chôdza je veľmi úhľadná, ľahko cvála a dokáže preskočiť aj 2 metre vysokú stenu. Podľa potreby i dobre pláva. Keď odpočíva, je na zložených nohách, ale nikdy si neľahne na bok. Keď si chce kľaknúť, padá najprv na predné nohy, ak vstáva, vždy sa zdvihne zadnými nohami. Daniel aj jeleň sa pasú rovnako, daniele však častejšie olupujú zo stromov kôru, a preto sú škodlivejšie. Je nápadné, že naše daniele žerú niekedy aj jedovaté rastliny, po ich strávení hynú. Daniele sa trvale držia svojho stanoviska. Žijú vo väčších alebo menších stádach. Je však veľmi vhodným zvieraťom pre chov v obore. Rozhodne nie sú príjemnými spoločníkmi v zajatí práve tak ako ostatné jelene. Koža danielov sa viac cení než jelenia, lebo je vláčna.
Referencie
- IUCN Red list 2017.1. Prístup 25. júna 2017.
- KRIŠTOFÍK, Ján; DANKO, Štefan, et al. Cicavce Slovenska, rozšírenie, bionómia a ochrana. Bratislava : Veda, 2012. Autori druhu Ján Krištofík, Pavel Hell, Peter Kaštier, Michal Stanko, Vladimíra Hanzelová & Marta Špakulová. ISBN 978-80-224-1264-3. Kapitola Daniel škvrnitý - Dama dama, s. 529 – 532.
Zdroje
- Losos B. a kolektív: Ekologie živočichů, Státní pedagogické nakladatelství, Praha 1984
- Meyer A.: Brehmův život zvířat, Nakladatelství Gutenberg Ota Lebenhart, Praha 1929, zväzky 5,7,9,11,13
- Roček Z.: Evoluce obratlovců, Academia, Praha 1985
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Daniel škvrnitý Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Daniel škvrnitý