Jarabica poľná

Jarabica poľná[3] (Perdix perdix) je drobná, pôvodne stepná[4], dnes poľná kura, vták z čeľade bažantovité (Phasianidae). Obýva západnú a centrálnu Palearktídu. Po úspešnej introdukcii žije od začiatku 20. storočia v severnej časti USA a v Kanade.[5] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov jarabica poľná patrí medzi najmenej ohrozené druhy, trend celkovej populácie je klesajúci na celom území jej prirodzeného rozšírenia, európska populácia prudko klesá rýchlosťou viac ako 25% za obdobie troch generácií (11.5 roka), ako bolo zistené v rokoch 1980 – 2013.[1]

jarabica poľná

Samica
Stupeň ohrozenia
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
(globálne[1])
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
(na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Perdix perdix
Linnaeus, 1758

Mapa rozšírenia jarabice poľnej

██ Pôvodne sa vyskytujúca

██ Úspešne introdukovaná

Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
 Biologický portál

Opis

Jarabica poľná meria 29 - 31 cm[6][7] s rozpätím krídel 45 - 48 cm[6] a váži 300 – 480 g.[4] Obe pohlavia majú podobné sfarbenie. Samec má jasnejšie farby ako samica a na jar má za okom viditeľné kožné záhyby. Chrbát hrdzavohnedý, na spodnej časti tela má zreteľnú čiernu škvrnu.[6] Samica má tmavú škvrnu na brušnej časti malú, chrbtovú stranu bez hrdzavých farieb a na hlave má svetlý pás nad okom.[6]

Jarabice lietajú nízkym letom s prudkým trepotaním krídlami, ktorý prerušujú úsekmi kĺzavého letu. Dobrým poznávacím znakom sú tehlovo červené kormidlové perá na bočných stranách chvosta a rovnako zafarbené vzory na hlave.[6]

Hlas

Samec sa ozýva vŕzgavým "čí-rí", "čerrek, kerrek"[4] alebo "kirr-rek, kierr-ik"[6], najmä večer (hlas je možné počuť v krátkom filme v galérii nižšie). Pri vyplašení vzlietnu s hlasno trepotavým zvukom krídel a ozývajú sa "pitt,pitt .. pik .. pitt .. prrr, pik ..".[6]

Výskyt a stav na Slovensku

Na Slovensku patrí medzi stále vtáky, počas celého roka nepreletuje ďalej než do vzdialenosti 2 km[5]. Jarabica poľná je typická pre kultúrnu krajinu. Po roku 1988 sa stala vzácnou, jej početnosť oproti roku 1973 klesla o 96,4 %.[5] V ďalších rokoch sa jej stavy začali zvyšovať, najmä na západnom Slovensku, okrem zmeny intenzity poľnohospodárstva a klimatických podmienok, k tomu prispievalo aj intentívne vypúšťanie do prírody. V rokoch 1993 - 1995 bolo ročne vypustených 4000 až 6000 jedincov.[5] Na Východoslovenskej nížine je veľmi zriedkavá.[8]

Hniezdenie bolo dokázané alebo pravdepodobné na 80,2 % mapovacích kvadrátov, zimovanie na 69,50 % mapovacích kvadrátov. Vyskytuje sa od nížiny do 850 m n. m., pozorovania existujú aj z vyšších nadmorských výšok[5], napríklad 5. júna 2001 boli pozorované dva jedince v Chránenom vtáčom území Volovské vrchy na vrcholovej lúke Kojšovskej holi 1 245 m n. m.[9]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 3 000 - 8 000, zimujúcich jedincov 7 000 - 17 000. Veľkosť populácie má výrazný pokles, viac ako o 50%. Veľkosť územia, na ktorom sa vyskytuje, vykazuje mierny pokles od 20% - 50%. Ekosozologický status v roku 1995 V - zraniteľný. V roku 1998 LR:nt, LR - menej ohrozený druh, nt - takmer ohrozený taxón. V roku 2014 EN:A2ac - silne ohrozený druh.[2][10][11] Európsky ochranársky status SPEC3 - druhy, ktorých globálne populácie nie sú koncentrované v Európe, ale majú tam nevhodný ochranársky status. Stupeň ohrozenia V - zraniteľný druh.[5]

Biotop

Jarabica poľná žije v rozmanitých suchších kultúrnych lokalitách s medzami, remízkami a na pláňach s porastom vyšších krov.[5] Obľubujú porasty ďatelín a lucerny.[4]

Hniezdenie

Koncom zimy, za mierneho počasia už vo februári, sa kŕdliky rozpadajú do párov.[4] Tok prebieha v mesiacoch marec a apríl. Samica hniezdi na zemi vystlanej steblami, kde znesie až 22 svetložltých až hnedastých vajec[4]. Sedí na nich len samica 23 – 25 dní, samec nesedí na znášek, zohrieva však kuriatka po vyliahnutí. O vyliahnuté jarabíčence sa starajú oba rodičia a zostávajú spolu až do jesene, kedy sa spájajú s inými.[4]

Potrava

Jarabica poľná sa živí celoročne zelenou rastlinnou potravou[4], v lete a na jeseň rôznymi semenami, v zime a na jar najmä zelenými časťami rastlín, v letnom období aj hmyzom (rovnokrídlovce, dvojkrídlovce, blanokrídlovce, chrobáky a iné)[4], ktorý je hlavnou zložkou potravy mláďat.[6]

Ochrana

Jarabica poľná je zákonom chránená, spoločenská hodnota je 663,87 € (Vyhláška MŽP č. 579/2008 Z.z.). Nie je cieľovým druhov žiadneho chráneného vtáčieho územia na Slovensku.[12]

Galéria
  • Samec má na jar zreteľné kožné záhyby za okom[6]
  • Samec má zreteľnú a veľkú čiernu škvrnu na spodnej časti tela[6]
  • Prvá je samička, má svetlý pás nad očami[6]
  • Jarabice sa vyskytujú celoročne, stopy v snehu
  • Vajce
  • Hniezdo s násadou
  • Mladé jarabíčence s rodičom
  • Kompozitná fotografia – pomôcka na ľahšie spoznanie druhu

Referencie
  1. IUCN Red list 2018.2. Prístup 29. januára 2019.
  2. Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
  3. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov sveta [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-12-12]. Dostupné online.
  4. FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 1. Bratislava : Veda, 1977.
  5. DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autor druhu Alfréd Trnka. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Jarabica poľná, s. 225 - 227.
  6. JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  7. PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  8. DANKO, Štefan; BALLA, Miloš; REPEL, Matej. Vtáctvo slovenskej časti Medzibodrožia. Bratislava : Slovenská ornitologická spoločnosť / BirdLife Slovakia, 2017. 505 s. ISBN 978-80-89526-17-8. Kapitola Galliformes - hrabavce, Jarabica poľná (Perdix perdix), s. 107 - 108.
  9. PAČENOVSKÝ, Samuel; DANKO, Štefan, a kol. Vtáctvo Volovských vrchov a ich predhorí. Bratislava : Slovenská ornitologická spoločnosť, 2014. 180 s. ISBN 978-80-89526-12-3. Kapitola Galliformes - hrabavce, s. 42 - 43.
  10. DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
  11. JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava : Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.
  12. Lokality Natura 2000 [online]. sopsr.sk, 14.02.2011, [cit. 2017-12-17]. Viď dokument "Národný zoznam navrhovaných chránených vtáčích území (nCHVÚ)". Dostupné online.

Iné projekty

Externé odkazy
  • Hlas jarabice poľnej na xeno-canto zoznam nahrávok bez mapy (rýchlejšie) alebo zoznam nahrávok s mapou. (po anglicky)
  • Videá, fotografie a nahrávky zvukov o Perdix perdix na stránke eBird - Cornell Lab of Ornithology - Macaulay Library a podrobné informácie o Perdix perdix na stránke Birds of the World - Cornell Lab of Ornithology (v roku 2020 došlo k spojeniu s obsahom HBW online aj IBC, kompletný obsah je prístupný po registrácii)
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.