Líška hrdzavá

Líška hrdzavá alebo staršie líška obyčajná[2] (Vulpes vulpes, syn. Vulpes fulva, Vulpes palmaria) je druh cicavca z čeľade psovité. Obýva celú Holarktídu. Výskyt na Slovensku bol doložený na 93,5 % územia.[2] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov líška hrdzavá patrí medzi najmenej ohrozené druhy, populácia je stabilná.[1]

líška hrdzavá
Stupeň ohrozenia
[1]
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Vulpes vulpes
Linné, 1758

Mapa rozšírenia líšky hrdzavej.
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
 Biologický portál

Opis

Líška sa príliš nelíši od pôvodných psov, vlkov, šakalov a ich príbuzných a od psov domácich stavbou svojho chrupu, zato sa však odlišuje pretiahnutým telom, dlhým hustým chvostom a mierne prehĺbeným výstupkom čelnej kosti. Jej dĺžka je 1,3 metra, z čoho 40 centimetrov pripadá na chvost, výška v záhlaví je naproti tomu len 35 cm, nanajvýš 38 centimetrov, váha 7 až 10 kilogramov. Hlava je široká, čelo ploché, papuľa, ktorá sa náhle zužuje, dlhá a tenká, oči sú šikmé a uši, ktoré sú pri koreni širšie a navrchu zašpicatené, sú vzpriamené. Telo sa zdá tučné pre dosť hustú srsť, ale v skutočnosti je veľmi štíhle, pritom však veľmi svalnaté a schopné najrozmanitejších pohybov. Nohy sú tenké a krátke, chvost dlhý a huňatý, kožušina veľmi hustá, bohatá a mäkká. Sfarbenie je plavo šedastočervené, čo sa úplne zhoduje s farbou pôdy. Hodí sa práve tak pre les listnatý, ako ihličnatý, pre les nízky alebo vysoký a rovnako pre pastviny ako polia a skaliská alebo kamenistú pôdu. Opatrne sa blížiacu líšku nemožno ani spozorovať, práve preto, že celé jej okolie je podobne sfarbené ako ona, takže s ním splýva.

Jednotlivé druhy líšok sa líšia od seba sfarbením. Líška žije v najväčšej časti severnej Afriky, v západnej a severnej Ázii. V mnohých krajinách sa vyskytuje hojne. Brloh si volí vždy s najväčšou opatrnosťou. Sú to hlboké, obyčajne rozvetvené dutiny, medzi koreňmi alebo na iných vhodných miestach.

Hlasové prejavy

Líšky majú širokú škálu hlasov v rozsahu 5 oktáv. Podľa aktuálnych výskumov rozoznávame u dospelých líšok 12 a u mláďat 8 rôznych hlasových prejavov. Väčšina týchto hlasov sa dá zaradiť buď medzi kontaktné hlasy, alebo medzi interaktívne hlasy. Variácie sú potom dané vzdialenosťou volajúcich jedincov od seba (u kontaktných hlasov) a mierou agresivity (u interaktívnych hlasov).

  • Kontaktné hlasy
    • „wow-wow-wow“ 3 – 5 slabičné štekanie s dôrazom na poslednej slabike, tento kontaktný hlas počuť najčastejšie, hlavne od decembra do februára, pravdepodobne slúži na udržiavanie kontaktu na väčšie vzdialenosti (u líšok chovaných v zajatí bolo zaznamenané, že odpovedajú na nahrávky hlasov iných líšok, ktoré poznajú, ale nie na hlasy cudzích líšok), u mláďat bol tento hlas počutý najskôr vo veku 19 dní, keď si tak získavali pozornosť
    • keď sa k sebe dospelé líšky približujú, zdravia sa trojslabičným trilkom, podobným kotkodákaniu sliepok
  • Interaktívne hlasy
    • dospelé líšky sa navzájom zdravia trojslabičným trilkom (pozri vyššie) u podriadených zvierat podobným fňukaniu, ktoré môže vystúpať až do pišťania
    • „k-k-k-k“ kekerovanie, hrdelný zvuk podobný rapkáču, pri agresívnych sporoch, pri hre šteniat, v čase ruje medzi samcami-rivalmi alebo pri odmietaní
    • dospelé líšky zdravia mláďatá tichým hrubým zvukom
  • „waaah“ tiahly jednoslabičný škrek či kňučanie, ktoré nezapadá ani do jednej skupiny hlasov, počuť ho počas obdobia párenia, môžu sa tak ozývať obe pohlavia, no pravdepodobne sa tak hlavne ozýva samica, aby prilákala samca
  • jednoslabičné varovné štekanie, dospelé líšky varujú mláďatá, ak sú mláďatá blízko, znie ako tlmený kašeľ, ak sú ďaleko, prechádza do ostrého štekotu

Potrava

Hlavnou potravou líšky v každom ročnom období sú menšie cicavce, hlavne rod hraboš. Tento poznatok prináša rozbor 300 žalúdkov (Bethlenfalvy 1935).[2] Okrem hrabošov to boli len krt obyčajný, chrček poľný a syseľ pasienkový. Hlavný podiel drobných cicavcov potvrdzujú aj ďalšie rozbory žalúdkov líšok (120 - 34 prázdnych spracoval Soviš 1967 a 163 žalúdkov vyhodnotili Soviš & Jedlovská 2005)[2], kde z celkovej hmotnosti prijatej potravy tvorili malé druhy cicavcov 42,2 až 74,4 %.

Vtáky sú ďalšou významnou zložkou potravy, spomínané rozbory žalúdkov uvádzajú 10 až 30,9 %. Ostatné druhy stavovcov (obojživelníky, plazy a ryby) tvoria len malý podiel od 0,8 až 2,1 %.

Rastliny a ich plody tvoria dôležitú súčasť ich jedálneho lístka. Rozbory preukázali 9.1 až 18,7 %.[2]

Líšky sa živia v malej miere aj bezstavovcami. V rozboroch žalúdkov boli zastúpené takto: hmyz od 1,6 až 7 %, mäkkýše a dážďovky od 0,5 po 2,9 %.[2]

Galéria
  • Rôzne farebné varianty
  • Lebka
  • Mláďatá
  • Mláďatá pred vchodom do nory

Referencie
  1. IUCN Red list 2019.3. Prístup 6. januára 2020.
  2. KRIŠTOFÍK, Ján; DANKO, Štefan, et al. Cicavce Slovenska, rozšírenie, bionómia a ochrana. Bratislava : Veda, 2012. Autori druhu Ján Krištofík, Pavel Hell, Peter Kaštier, Michal Stanko, Vladimíra Hanzelová & Marta Špakulová. ISBN 978-80-224-1264-3. Kapitola Líška obyčajná (hrdzavá) - Vulpes vulpes, s. 433 - 440.

Iné projekty

Zdroje
  • Losos B. a kolektív: Ekologie živočichů, Státní pedagogické nakladatelství, Praha 1984
  • Meyer A.: Brehmův život zvířat, Nakladatelství Gutenberg Ota Lebenhart, Praha 1929, zväzky 5,7,9,11,13
  • Roček Z.: Evoluce obratlovců, Academia, Praha 1985
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Rotfuchs na nemeckej Wikipédii a Red Fox na anglickej Wikipédii.


This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.