Jastrab krahulec

Jastrab krahulec (iné názvy: krahulec obyčajný, krahujec obyčajný[3]; lat. Accipiter nisus) je dravý vták z čeľade jastrabovité (Accipitridae). Hniezdi v Palearktíde od severozápadnej Afriky až po Japonsko, od polárneho kruhu až po Himaláje.[4][5] Na Slovensku bolo dokázané alebo pravdepodobné hniezdenie v 78 % mapovacích kvadrátov a zimovanie preukázané v 88,30 % mapovacích kvadrátov.[4] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov jastrab krahulec patrí medzi najmenej ohrozené druhy, celková populácia je stabilná, od roku 1980 je európska populácia stabilná.[1]

jastrab krahulec

Samec s korisťou
Stupeň ohrozenia
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
(globálne[1],na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Accipiter nisus
Linnaeus, 1758
Synonymá
krahulec obyčajný, krahujec obyčajný

Mapa rozšírenia jastraba krahulca

██  Hniezdiaci, výskyt v letnom období

██  Hniezdiaci, celoročný výskyt

██  Migrujúci

██  Nehniezdiaci

Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Opis

Je veľký ako hrdlička záhradná, meria 28  38 cm, rozpätie krídel dosahuje 60  75 cm[6]. Samec je asi o štvrtinu menší ako samica. Počas letu sa poznáva podľa širokých krídel, ich rýchle údery strieda s krátkym plachtením (na rozdiel od sokola myšiara) počas letu nikdy netrepotá na mieste.

Krídla sú natiahnuté dopredu. Dospelý samec sa od samice líši nielen (menšou) veľkosťou, ale aj do červena sfarbenou hruďou a tvárou. Starí vtáci sú prevažne šedí, mladí vtáci sú prevažne hnedí. Očná dúhovka dospelých vtákov je oranžová, u mladých vtákov je červenohnedá.Loví pernatú zver. Na korisť sa prudko vrhá a často ju prenasleduje. Chytá ju prevažne vo vzduchu. Dostal prívlastok malý bojovník s veľkým srdcom. Má pohlavný dimorfizmus. Samec: oranžovo-hrdzavá hlava, modrosivá vrchná časť tela, pruhovaná oranžovo-hrdzavá spodná časť tela. Samica: svetlý nad očný pásik, sivo pásikovaná spodná časť tela.

Výskyt a stav na Slovensku

Odhadovaný počet hniezdiacich párov v rokoch 1980  1999 bol 1 500 - 2 000, zimujúcich jedincov 4 000 - 8 000. Veľkosť populácie bola stabilná, maximálna zmena do 20%. Veľkosť územia, na ktorom sa vyskytoval, vykazovala mierny nárast o 20 do 50%. Ekosozologický status v roku 1995 R - vzácny, v roku 1998 LR:lc, LR - menej ohrozený druh. V roku 2001 LR - menej ohrozený.[7] Európsky ochranársky status nezaradený SPEC. Stupeň ohrozenia S - vyhovujúci ochranársky status.[4]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov v rokoch 2008  2012 bol 1500  3000 párov. Krátkodobý trend populácie i veľkosť územia na ktorom hniezdil za posledných 12 rokov (2000  2012) aj z pohľadu dlhodobého trendu od roku 1980 (1980  2012) boli stúpajúce. V roku 2014 LC - menej dotknutý.[2][8][9]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov v rokoch 2013  2018 bol 2000    3000 párov. Krátkodobý trend i veľkosť územia na ktorom hniezdil za posledných 12 rokov (2007  2018) aj z pohľadu dlhodobého trendu od roku 1980 (1980  2018) boli stabilné.

Spôsob života

Jastrab krahulec

V zime naše krahulce obyčajne odlietajú južnejšie a k nám prilietajú severské jedince. Vo veľkej miere sa živí drobnými spevavcami. Korisť hľadá obyčajne vtedy, keď lieta nízko nad okrajom lesa a nad krovím. Chytá ju aj na zemi. Hniezdi v lesoch, najčastejšie v ihličnatých. Hniezdo má postavené zo suchých konárikov a vystlané kúskami kôry z ihličnatých stromov. Používa aj hniezda iných vtákov i hniezda veveričiek. Hniezdo je ukryté v hustých konárikoch blízko kmeňa stromov. V máji znáša 4 – 5 modrozelených vajec s hnedými škvrnami. Na vajciach sedí samica 33 dní a približne rovnako dlho kŕmi mláďatá. Anglické pomenovanie je Sparrowhawk.

Ezopova bájka - Slávik a krahulec. Krahulec sa zmocnil slávika. Ten v snahe oslobodiť sa povedal: "Som príliš malý na to, aby som zasýtil tvoj hlad. Mal by si chytiť väčšieho vtáka." "Bol by som veľký hlupák, keby som ti daroval slobodu výmenou za korisť, ktorú som ani nevidel," odvetil krahulec.

Ochrana

Je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 1840 € (Vyhláška MŽP č. 24/2003 Z.z. v znení č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z., účinnosť od 01.01.2015).[10]

Galéria

Referencie

  1. IUCN Red list 2020.2. Prístup 30. októbra 2020.
  2. Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
  3. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010, rev. 2016-10-23, [cit. 2016-10-30]. Dostupné online.
  4. DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autor druhu Karaska, D.. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Jastrab krahulec, s. 187 - 189.
  5. HAGEMEIJER, Ward; BLAIR, Mike. The EBCC Atlas of European Breeding Birds: their distribution and abundance. All distribution maps on the Web (SOVON, Henk Sierdsema) [online]. London : T & A.D. Poyser, 1997. Dostupné online.
  6. JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  7. BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
  8. DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
  9. JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava : Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.
  10. Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z.) s účinnosťou od 01.01.2015 [online]. epi.sk, [cit. 2020-02-18]. Dostupné online.

Iné projekty

Externé odkazy

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.