Slepúch lámavý

Donedávna sa rozlišovali dva poddruhy slepúcha lámavého, ktoré boli po analýze DNA povýšené na dva samostatné druhy:[3][4][5]

• Anguis fragilis fragilis, Linné 1758; po slovensky slepúch lámavý severný[6] je rozšírený po celej Európe. Teraz už iba ako slepúch lámavý (Anguis fragilis).
• Anguis fragilis colchicus, Nordmann 1840; po slovensky slepúch lámavý južný[6]. Teraz ako samostatný druh slepúch východný (Anguis colchica). Vyskytuje v Iráne, na Kaukaze a v juhovýchodnej Európe. Dá sa nájsť nielen na východnom Slovensku, ale i po celom jeho území[7], pričom ho možno od Anguis fragilis odlíšiť prítomnosťou šupinami nezakrytého ušného otvoru, modrými škvrnami a ďalšími morfologickými znakmi. [6]

Obidva druhy spolu vytvárajú hybridy.[5]

Je rozšírený prakticky na väčšine územia Európy, od Pyrenejského polostrova až po čiernomorské Zakaukazie a Ural. V Írsku, na Kryme, na juhu Španielska a niektorých stredomorských ostrovoch sa nevyskytuje, chýba aj v severnej Škandinávii a Laponsku. Mimo Európy sa vyskytuje v severnom Turecku a v Iráne. Staršie údaje o výskyte aj v severnej Afrike sa dnes považujú za mylné na základe zámeny s fyzicky podobnými druhmi scinkovitých jašterov.

Slepúch lámavý žije takmer na celom území Slovenska, od nížin až po viac ako 1 000 m n. m., najpočetnejšia populácia však žije zhruba od 400 do 700 m n. m.

hlava slepúcha

Zvyčajne dorastá do dĺžky 30 cm, maximálne do 50 cm. Sfarbený je nenápadne hnedo, s jedným, dvoma, alebo aj troma tmavými pruhmi a modročiernym bruchom u samíc, samce mávajú brucho skôr bridlicovo sivé, často so žltkastou kresbou. Slepúch však môže byť svojim sfarbením aj kresbou značne variabilný, niektoré jedince majú nádych skôr do žlta, iné naopak prechádzajú až do medeného odtieňa. Niektoré samce majú blankytne modré škvrny na bokoch. Pohybuje sa plazením ako hady, ale nie je taký svižný. V kostre má zakrpatené zvyšky nôh. Telo má pokryté hladkými šupinami, s rastom sa jeho koža zvlieka.[7] Na rozdiel od hadov má malé oči s pohyblivým viečkom a viditeľné uši.

V prípade nebezpečenstva môže odlomiť časť chvosta, ktorý sa môže ešte nejakú chvíľu hýbať (autotómia). Slepúchovi chvost za pár týždňov čiastočne dorastie, ale ostane menší. Má zuby, ktoré sú zahnuté dozadu, a tak sú prispôsobené na lov dážďoviek a slimákov. Zuby dokáže nahrádzať.[8]

Bežne sa vyskytuje v lesoch na čistinách, v krovinatých stráňach i na lúkach od nížin až do horských polôh. Slepúchy žijú skryto, cez deň sa ukrývajú pod kameňmi, v pňoch, pod lístím a až za súmraku vyliezajú von. Preferujú vlhkejšiu krajinu, najčastejšie bukové lesy a ich okraje.[7] Objavujú sa najmä po daždi, keď na zemi pátrajú po dážďovkách a slimákoch. Živí sa aj rôznymi článkonožcami, larvami a červami primeranej veľkosti. Aj gravidné samičky možno zastihnúť pri slnení.

Prebýva aj v blízkosti ľudských obydlí, najmä v záhradách. Tu je jeho najväčším predátorom mačka domáca.

Slepúch cez zimu hibernuje (aj v skupinách) a vylieza na jar, koncom marca až začiatkom mája (záleží na podnebí a počasí).

Je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 230 € (Vyhláška MŽP č. 24/2003 Z.z. v znení č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z., účinnosť od 01.01.2015).[10]

Druh je zaradený do Bernského dohovoru (Príloha III).[11]

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Slepúch lámavý
• Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Slepúch lámavý

• Svetom zvierat. Ryby, obojživelníky a plazy.
• Tento článok obsahuje text (GFDL licencia) zo stránok Richarda Horčice o hadoch.
• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Slepýš křehký na českej Wikipédii a Anguis fragilis na anglickej Wikipédii.