Temešvár
Temešvár (rum. Timişoara, maď. Temesvár) je mesto v západnom Rumunsku. Má rozlohu 130,5 km² a s počtom obyvateľov cez 331 927 (2016) je štvrtým najľudnatejším mestom v Rumunsku. Temešvár je ekonomickým a kultúrnym centrom Banátu.
Temešvár | |||
mesto | |||
|
|||
Prezývka: Malá Viedeň (Mica Vienă) | |||
Štát | Rumunsko | ||
---|---|---|---|
Župa | Timiș | ||
Nadmorská výška | 90 m n. m. | ||
Súradnice | 45°45′35″S 21°13′48″V | ||
Rozloha | 130,5 km² (13 050 ha) | ||
Obyvateľstvo | 331 927 (2016) | ||
- okresu | 468 162 | ||
Hustota | 2 543,5 obyv./km² | ||
prvá písomná zmienka | 1019 | ||
Primátor | Dominic Fritz (2020) (USR-PLUS) | ||
Časové pásmo | VEČ (UTC+2) | ||
- letný čas | VELČ (UTC+3) | ||
Telefónna predvoľba | +40 256 | ||
EČV | TM | ||
Poloha mesta v Rumunsku
| |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
| |||
História
Prvá zmienka o oblasti dnešného Temešváru pod menami ako Dibiscos, Bisiskos, Tibiskos, Tibiskon, Timbisko pochádza z roku 1019 z písomností byzantského cisára Basilea II., aj keď nie všetci historici sa zhodujú s identifikáciou spomínaných názvov so súčasným Temešvárom.[chýba zdroj] V dekréte uhorského kráľa Ondreja z roku 1212 sa taktiež spomína pevnosť Castrum Temesiensis a mesto samotné sa nachádza v dokumentoch z roku 1474.
V roku 1552 bol Temešvár dobytý Turkami, pod kontrolu monarchie sa dostal až v roku 1716. Po znovuobsadení Habsburgovcami nastáva rozmach mesta. V roku 1718 bol v Temešvári otvorený prvý pivovar v Banáte a Transylvánii a neskôr aj prvá továreň na spracovanie tabaku (taktiež aj prvá tabaková továreň v dnešnom Rumunsku). V rokoch 1728 až 1771 bol postavený kanál Bega, spájajúci mesto s Dunajom.
Mesto Temešvár bolo prvým v monarchii, ktoré malo verejné osvetlenie (z olejových lámp) a taktiež aj prvým v Európe s elektrickým verejným osvetlením. Po prvej svetovej vojne bolo krátko obsadené Srbmi, ktorí Temešvár opustili 26. júla 1919 a následne bol Trianonskou zmluvou prisúdený Rumunsku.
Historické pamiatky
- Katedrála svätého Juraja – rímskokatolícka katedrála
- Katedrálny chrám Troch hierarchov – katedrála Rumunskej pravoslávnej cirkvi
Etnické zloženie obyvateľstva
Rumuni – 85,52 %
Maďari – 7,64 %
Nemci – 2,25 %
Srbi – 1,98 %
Rómovia – 0,96 %
Bulhari – 0,38 %
Ukrajinci – 0,23 %
Slováci – 0,17 %
Židia – 0,11 %
a iní
Náboženské zloženie obyvateľstva
pravoslávni – 80,67 %
rímski katolíci – 10,15 %
pentekostalisti – 2,61 %
reformovaní – 1,95 %
baptisti – 1,48 %
grécki katolíci – 1,22 %
luteráni – 0,10 %
a iní.
Osobnosti mesta
- Nikolaus Lenau (* 1802 – † 1850), rakúsky básnik
- Károly Kerényi (* 1897 – † 1973),maďarsko-švajčiarsky psychológ, religionista a mytológ
- Herta Müllerová (* 1953), nemecká spisovateľka, držiteľka Nobelovej ceny
- Tőkés László, kňaz maďarskej národnosti, poslanec európskeho parlamentu, osobnosť rumunskej revolúcie.