Rýchlostná cesta R4 (Slovensko)

Začiatok tohto úseku plánovaného v polovičnom profile kategórie R 24,5/100 je situovaný na štátnej hranici s Poľskom neďaleko obce Vyšný Komárnik. Tu sa bude nachádzať aj veľké odpočívadlo určené najmä pre tranzitnú dopravu. Za hraničným priechodom sa bude nachádzať mimoúrovňová križovatka s napojením na I/73 a poľskú rýchlostnú cestu S19. Ďalšia križovatka sa bude nachádzať na konci úseku pri obci Hunkovce. Na celkovej dĺžke úseku približne 8 kilometrov bude vystavaných 7 mostných objektov priamo na telese R4 a ďalšie štyri mimo rýchlostnej cesty.

Úsek s dĺžkou 8,2 km je plánovaný v polovičnom profile kategórie R 24,5/100. Bude prechádzať východne od obcí Hunkovce a Ladomirová a odkloní najmä nákladnú a tranzitnú dopravu z cesty I/73. Súčasťou stavby bude štrnásť mostných objektov, ekodukt, dobudovanie križovatky Svidník-sever a provizórne napojenie na predošlý úsek. Momentálne prebieha proces verejného obstarávania na zhotoviteľa Dokumentácie pre stavebné povolenie, Dokumentácie pre ponuku, Autorský dozor a výkon Koordinátora pre dokumentáciu.[1]

Obchvat mesta Svidník s dĺžkou 4,573 kilometra bol vo výstavbe od decembra 2007. Cesta tu je vybudovaná zatiaľ v polovičnom profile (kategória R 11,5/100, resp. R 22,5/100) a odklonila dopravu z intravilánu mesta a odľahčila tak cestu I/73. Nachádza sa tu 9 mostov a mimoúrovňová križovatka Svidník – juh a úrovňové napojenie Svidník – sever. Maximálna povolená rýchlosť na úseku je stanovená na 100 km za hodinu[2].

Výstavba mala byť pôvodne ukončená v máji 2009, no vyskytli sa problémy so zosuvmi násypu pod cestou, ktorý bolo potrebné sanovať[3]. Stavebné práce tak museli pokračovať a úsek sprejazdnili až 20. decembra 2010[4]. Zhotoviteľom bolo združenie firiem Inžinierske stavby, a. s., Strabag s. r. o. a Eurovia SK a. s.

Rýchlostná cesta R4 medzi Kapušanmi a Svidníkom dlho nemala stanovenú trasu. Existovali totiž 2 koncepcie jej vedenia, a to pozdĺž existujúcej cesty I/21 (predtým I/73) okolo Giraltoviec (červený variant), resp. okolo Hanušoviec, Domaše a Stropkova (modrý variant). Iróniou osudu je, že tieto farby neoznačovali len čiaru na mape štúdie, ktorá s týmito variantmi prišla, ale boli aj striedavo preferované, modrý počas tzv. "modrých", t. j. pravicových vlád (2. Dzurindová vláda a Radičovej vláda) a červený počas "červených" vlád, t. j. vlád, ktoré zostavoval ako predstaviteľ ľavicovej strany Robert Fico. Tomuto striedaniu variantov nepomohlo ani pôvodné záverečné stanovisko z roku 2009, ktoré konštatovalo rovnocennosť oboch variantov a teda ponechalo výber na politické rozhodnutie. Definitívnu zrejme určila tzv. štúdia realizovateľnosti, ktorú v roku 2015 vypracovala spoločnosť HBH projekt a ktorá odporúčila realizovať R4 v tzv. novom červenom variante, t. j. pozdĺž súčasnej cesty I/21. Tento výsledný variant ale nie je celkom zhodný s pôvodným červeným, najväčšou zmenou je vedenie R4 medzi Lipníkmi a Radomou mierne na západ, vďaka čomu došlo k zlešeniu smerových pomerov, ale najmä k vypusteniu trojice krátkych tunelov. 21. septembra 2015 bolo vyhlásené verejné obstarávanie na zhotoviteľa správy o hodnotení stavby na životné prostredie pre úseky Kapušany – Lipníky, Kuková – Giraltovce a Radoma – Rakovčík, čím boli jednak potvrdené výsledky spomínanej štúdie realizovateľnosti a následne bolo aj stanovené fázovanie tohto, necelých 40 km dlhého úseku, a to nasledovne:

• Kapušany – Lipníky
• Lipníky – Kuková
• Kuková – Giraltovce
• Giraltovce – Radoma
• Radoma – Rakovčik
• Rakovčík – Svidník juh.

V celom úseku je navrhnutá kategória R 24,5/100, medzi Lipníkmi a Svidníkom by sa však kvôli nízkym intenzitám mala R4 stavať zatiaľ len v polovičnom profile.[5] Podľa neoficiálnych informácii sa tiež zvažuje realizovať R4 medzi Lipníkmi a Svidníkom aj v tzv. redukovanej kategórii, čo znamená rýchlostnú cestu so zúženým stredným pruhom o 1,5 m a len so spevnenou krajnicou miesto odstavných pruhov, čím by sa celková voľná šírka zmenšila na 17,5 m.

Severný obchvat Prešova bude dlhý 14,5 km. Táto časť R4 rieši spojenie D1 s úsekom R4 medzi Kapušanmi a Svidníkom. Úsek tiež zlepší dopravu v meste. Bol rozdelený na dva úseky, pričom každý z úsekov bude súťažený samostatne.

Prešov, severný obchvat, I. etapa (4,300 km): Nachádzať sa tu bude tunel Bikoš (1 155 m), 3 mosty na rýchlostnej ceste, 3 mosty na vetvách križovatky a 3 mosty mimo telesa rýchlostnej cesty. Súčasťou stavby je aj prestavba jestvujúcej cesty I/68 v mieste MÚK Prešov – sever na 4-pruhovú smerovo delenú komunikáciu. Navrhovaná je kategória R 24,5/100, v tuneloch 2T 7,5/100 v plnom profile. V súčasnosti prebieha výstavba združením Váhostavu a TuConu s ukončením v marci 2023.

Prešov, severný obchvat, II. etapa (10,200 km): Úsek bude dlhý 10,2 km. Súťaž na zhotoviteľa by mala byť vyhlasená do konca roku 2020.

Tento úsek spája krajské mesto Košice so štátnou hranicou s Maďarskom pri obci Milhosť. Táto časť R4 meria 14,2 km a je vybudovaná od začiatku v plnom profile.[6] Výstavba sa oficiálne začala 27. augusta 2010 a celý úsek bol odovzdaný do užívania 7. novembra 2013. Stavebné náklady dosiahli sumu 78 miliónov €, štátna expertíza pôvodne uvažovala o cene 117 miliónov €. Úsek je tiež súčasťou V.A Paneurópskeho koridoru. Na trase sa nachádza 16 mostov a 2 mimoúrovňové križovatky.[6] Z dôvodu výstavby tohto úseku R4 bolo potrebné čiastočne upraviť cestu I/68. Pre stavbu tohto úseku, ktorý projektoval Dopravoprojekt, a. s. divízia Prešov a realizovala Skanska SK, a. s., bola použitá kategória R 24,5/120 (s výnimkou úseku Kechnec – hranica s Maďarskom, kde kvôli rešpektovaniu bodu kríženia na štátnej hranici musí trasa viesť „esíčkom“ vyhovujúcim návrhovej rýchlosti len 100 km/h). Dominantou úseku je 530 m dlhý most cez širokorozchodnú trať ŽSR, ktorého hlavné pole s rozpätím 80 m boli zhotovené letmou betonážou.[7]