Cesta (stavba)

Slovenské historické názvy cesty v užšom zmysle boli:

• najstaršie názvy: hradská alebo hradská cesta[11][12][13][14] alebo silnica (Termíny hradská (cesta) a silnica ale niekedy zahŕňali aj obecné cesty, teda miestne komunikácie, t. j. tieto termíny sa niekedy chápali ako akékoľvek verejné spevnené pozemné komunikácie. Termín hradská zas niekedy naopak v užšom zmysle znamenal len štátnu [t.j. nie župnú, vicinálnu ani obecnú] cestu a silnica len štátnu a župnú cestu (takto napr. v tomto texte[15]).)[13][16][17][18][19][20][15];
• koniec 19. stor. – 1949: štátna cesta + krajinská cesta (resp. do roku 1928 župná cesta) + vicinálna cesta[21]
• v rokoch 1949 – 1961: štátna cesta (v českom znení zákona: „státní silnice“)[22][23][pozn 1];
• v rokoch 1961 – 1996: automobilová cesta alebo skrátene cesta (v českom znení zákona je použitý len výraz „silnice“, v slovenskom znení zákona je použitý striedavo výraz „automobilová cesta“ a „cesta“);[26]

Pod pojem cesta spadajú aj pozemné komunikácie mimo súvisle zastavaného územia alebo územia určeného na zastavanie, ktoré spájajú železničné stanice, terminály kombinovanej dopravy, letiská pre pravidelnú verejnú dopravu a verejné prístavy s diaľnicami a cestami, ak neslúžia ako účelové komunikácie prevažne na prevádzku alebo na správu týchto zariadení. [27]

Podľa vyhlášky č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva cestný zákon, sa cesty delia na[28] :

• a) cesty I. triedy, ktoré majú význam pre medzinárodnú, celoštátnu alebo republikovú dopravu; označujú sa číslami od 1 do 99,
• b) cesty II. triedy, ktoré majú význam pre dopravu medzi krajmi a okresmi; označujú sa číslami od 100 do 999,
• c) cesty III. triedy, ktoré majú miestny význam pre účelné doplnenie cestnej siete; označujú sa štvormiestnymi číslami[29].

Podľa cestného zákona a STN 73 6100 môže mať cesta formu rýchlostnej cesty (starší názov: cesta pre motorové vozidlá) [30][31], resp. podľa vyhlášky č. 35/1984 formu rýchlostnej komunikácie [28][1]. Treba poznamenať, že napriek tomu, že cestný zákon aj STN 73 6100 definujú rýchlostnú cestu ako formu (špeciálny typ) cesty, v cestnom zákone aj v STN 73 6100 sa na niektorých miestach pri vymenúvaní uvádzajú rýchlostné cesty ako pojem popri pojme cesta, čiže ako keby pojem cesta nezahŕňal rýchlostnú cestu [32][33].

Cesta musí byť zaradená do cestnej siete. O zaradení pozemnej komunikácie do cestnej siete rozhoduje Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja. [34] Evidencia cestnej siete je súčasťou centrálnej technickej evidencie pozemných komunikácií (CTEPK), ktorú vedie Slovenská správa ciest. [35]

Portál cesty

1. Hoci text zákona č. 147/1949 Zb. hovorí len o štátnych cestách a dodáva, že sa delia na tri triedy, dobový Technický naučný slovník, ktorý cituje odborné zdroje z rokov 1955 – 1958, používa termín(y) štátna cesta a miestna cesta, keďže delí komunikácie mimo sídelných útvarov (popri diaľniciach, poľných a lesných cestách, chodníkoch a cestičkách) na „státní silnice I. třídy“, „státní silnice II. třídy“ a „místní silnice (též silnice III. třídy)“. Termín „místní silnice“ tu nezodpovedá miestnym komunikáciám, ale je to cesta „spájajúca poľnohospodárske strediská, strediská výkupu a služieb, okresné mestá s osídlenými miestami okresu.“ [24]. Treba dodať, že na inom mieste v tom istom zdroji je uvedené rovnaké delenie pozemných komunikácií, aké sa používa ešte aj dnes (teda delenie na „dálnice, silnice, místní komunikace, účelová komunikace“). [25].