Poľština
Poľština patrí medzi západoslovanské jazyky rovnako ako čeština, slovenčina, kašubčina a lužická srbčina. Patrí teda takisto medzi slovanské jazyky, do rodiny indoeurópskych jazykov.
| Poľština (Język polski, polszczyzna) | |||
| Štáty | Poľsko, USA, Česko, Slovensko | ||
|---|---|---|---|
| Región | Stredná Európa | ||
| Počet hovoriacich | 50 miliónov | ||
| Poradie | 22. | ||
| Klasifikácia | Indoeurópske jazyky | ||
| Písmo | Latinka (poľská abeceda) | ||
| Postavenie | |||
| Úradný jazyk |   | ||
| Regulátor | Rada Języka Polskiego | ||
| Jazykové kódy | |||
| ISO 639-1 | pl | ||
| ISO 639-2 | pol | ||
| ISO 639-3 | pol | ||
| SIL | POL[1], PQL[2] | ||
| Wikipédia | |||
| Adresa | pl.wikipedia.org | ||
| Pomenovanie | Wikipedia, Wolna encyklopedia | ||
| Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov | |||
| |||
| Základné frázy jazyka Poľština | |
| Áno | Tak |
|---|---|
| Nie | Nie |
| Možno | Może |
| Ahoj | Cześć |
| Dovidenia | Do widzenia |
| Ďakujem | Dziękuję |
| Prepáčte | Przepraszam |
| Hovoríš po poľsky? | Czy mówisz po polsku? |
| Ľúbim Ťa | Kocham Cię |
| Všeobecná deklarácia ľudských práv | |
| „Wszyscy ludzie rodzą się wolni i równi pod względem swej godności i swych praw. Są oni obdarzeni rozumem i sumieniem i powinni postępować wobec innych w duchu braterstwa.“ | |
V 10. storočí boli západoslovanské jazyky do veľkej miery stále jeden jazyk, potom sa začali od seba rozchádzať, ale ešte aj dnes si Poliaci celkom dobre rozumejú so Slovákmi i Čechmi. Veľa cirkevných slov je podobných češtine aj z toho dôvodu, že Poliaci prijali kresťanstvo od Čechov. V priebehu storočí poľština prijala veľa slov cudzieho pôvodu (z latinčiny, francúzštiny, nemčiny, češtiny), neprebehla tu žiadna veľká jazyková čistka.
Po poľsky sa hovorí nielen v Poľsku, ale aj na územiach iných štátov s poľskou menšinou - v Česku, na Slovensku, Ukrajine, v Bielorusku, Litve. V dôsledku mnohých vysťahovaleckých vĺn v uplynulých 200 rokoch sa možno stretnúť s poľštinou prakticky všade.
Abeceda
Poľská abeceda obsahuje základnú latinskú abecedu a nasledujúce zvláštne písmenka: ą, ę, ó, ł, ć, ś, ź, ż, ń.
V poľštine neexistujú dlhé samohlásky, každá hláska má rovnakú dĺžku. Prízvuk je, na rozdiel od slovenčiny, takmer vždy na predposlednej slabike.
Nosové samohlásky
- ą - Nosové o
- napr. mąka /múka/ (ako on v slovenskom slove stonka),
- napr. z mamą /s mamou/ (ako v slovenskom slove kombajn)
- ę - Nosové e
- napr. piętro /poschodie/ (ako v slov. slove renta)
- ak sa nachádza na konci slova, tak sa nevyslovuje
- napr. widzę kobietę /vidím ženu/ (čítaj „vidze kobiete“)
Samohlásky
Samohlásky i/y sa na rozdiel od slovenčiny veľmi líšia. Poľské mäkké i je rovnaké ako slovenské, ale y je omnoho tvrdšie, ale nemožno si ho mýliť s ruským „jery“ (mnohokrát, hlavne na konci slova, je počuteľné takmer ako e, v žiadnom prípade ho však ako „e“ nemožno vyslovovať. napr. kiedy - wtedy). Taktiež treba pamätať na to, že keď i sa nachádza po spoluhláskach z, s, c, dz, n zmäkčuje predchádzajúcu spoluhlásku (napr. zima /zima/ čítaj ako „žima“, nić /niť/ čítaj ako „ňić“ a keď nasleduje po i samohláska, tak sa už nevyslovuje (napr. siadać /sadať/ čítaj ako „śadać“, nie /nie/ čítaj ako „ńe“, v žiadnom prípade to nie je slovenské „nie“).
Samohláska ó sa vyslovuje ako krátke „u“, v žiadnom prípade nejde o slovenské ó (napr. mówię /hovorím/ čítaj „muvie“)
Spoluhlásky
Poľská spoluhláska ł sa vyslovuje ako neslabičné „u“ (napr. był /bol/, łza /slza/ ) ako w po Anglicky
Dvojité w (v poľskej abecede ako „vu“, a slovenské jednoduché v ako nemecké „fau“ nie „vé“) je vyslovované ako slovenské „v“. Poľština používa v len v cudzích slovách. (napr. telewizja /televízia/, ale skratka TV!)
Poľské ń je vyslovované ako slovenské „ň“.
Poľština nepozná rozdiel medzi spoluhláskami h/ch, preto aj pre Slovákov je niekedy ťažké si domyslieť, ktorú spoluhlásku z nich napísať. Väčšinou tieto spoluhlásky bývajú vyslovované neznelo, len v niektorých výrazoch sú znelé (napr. huśtawka /hojdačka/ ako „chuśtafka“, chomik /škrečok/ ako „chomik“, ale napr.: tychże /týchto/ skôr ako „tyhže“).
Hlásky r a l nie sú v poľštine slabikotvorné, napr. slovenské slovo vietor sa delí ako vie-tor a preto sa číta ako dvojslabičné, ale poľské slovo wiatr je vyslovované ako jedna slabika.
Poľština rozlišuje tri rady sykaviek:
- c, s, z vyslovujú sa ako slovenské „c, s, z“. (napr. centrum, sad, ząb /centrum, sad, zub/)
- cz, sz, ż (sem taktiež patrí rz) sa vyslovujú ako slovenské „č, š, ž“. (S tým môžu mať problém Česi, lebo ich "č, š, ž sú mäkšie ako slovenské a poľské). Napr. szczotka, żona, morze /kefa, žena, more/.
- ć, ś, ź sa vyslovujú veľmi mäkko, omnoho mäkšie ako české „č, š, ž“. Správnu výslovnosť dosiahneme tým, že zadnú časť jazyka trochu oprieme o podnebie a snažíme sa vysloviť normálne „č, š, ž“ (napr. ściana čítaj „śćana“, źle čítaj źle /stena, zle/).
Pozor! Často sa stáva, že spoluhláska rz býva vyslovovaná ako české ř, ale poľština ř nepozná (napr. poľské slovo morze (more) nie je v žiadnom prípade moře, ale „može“).
Hlavné zmeny medzi poľštinou a slovenčinou
Porovnanie samohláskových skupín
Zmena ą/ę~u/ú
(dąb, prędko, śpiewają, gołębie ~ dub, prudko, spievajú, holuby)
jestvujú i výnimky: często (pozor! Je aj slovo "ciasto"a znamená to "cesto"), piękny ~často, pekný
Zmena ó/o~ô/o
(koń, mój, bój ~ kôň, môj, boj)
Zmena dvojhlások ia/ie~e/ie
(piana, zmiana, biały, pies, kwiat ~ pena, zmena, biely, pes, kvet)
Zmena -wę~-ú
(wędzony, węgielny, Węgry ~ údený, uhoľný, Uhry)
Porovnanie spoluhláskových skupín
Zmena g/k~h/ch
(bieg, gwiazda, gęsty ~ beh, hviezda, hustý)
Zmena rz~r
(rzeka, urząd, rzemiosło ~ rieka, úrad, remeslo)
Zmena skupiny -ło -ro~-la -ra
(głos, głowa, broda, droga ~ hlas, hlava, brada, dráha)
Zmena ć/ci~ť/t
(śpiewać, ciotka, cierpią ~ spievať, teta, trpia)
Zmena o~e v skupinách -rot -łot
(czort, ciotka, czoło ~ čert, tetka, čelo)
Zmena skupiny -ksi~-kň/kni
(księga, ksiądz, książę ~ kniha, kňaz, knieža)
Zmena dz/dź/dzi~z
(dzwon, dźwięk ~ zvon, zvuk)
