Wolfgang Amadeus Mozart

Narodil sa ako najmladší zo siedmich detí Leopolda a Anny Marie Mozartovcov. Zo všetkých siedmich súrodencov sa však dospelosti dožil iba Wolfgang a jeho o päť rokov staršia sestra Maria Anna, prezývaná Nannerl.

V detstve bol s celou rodinou na dlhých hudobných turné po metropolách celej Európy: tri roky trvajúcom po západnej Európe: severné Nemecko, Holandsko, Paríž, ďalej Londýn, Haag a znovu Paríž, južné Francúzsko a Švajčiarsko. V Anglicku sa zoznámil s Johannom Christianom Bachom, ktorý ho učil hrať na klavíri a spoznal bližšie prostredie talianskej opery. Wolfgang a jeho sestra boli na turné predstavovaní ako zázračné deti.

V neskoršom veku podnikol Mozart, teraz iba so svojím otcom, študijné cesty po Taliansku. Pomocou otcových známostí získaval Mozart od šľachty objednávky na opery. V Taliansku Mozart spoznal taliansky hudobný štýl, ktorý bol vtedy uznávaný za jediný a dokonalý, a skomponoval dve typické talianske opery: Mithridates, kráľ pontský a Lucio Silla; ďalej serenádu Ascanius v Albe. Počas talianskej cesty sa zhoršil Mozartov vzťah k otcovi. Po návrate z Talianska Mozart navštívil Viedeň a Mníchov, kde sa konala premiéra jeho opery Záhradníčka z lásky.

Nejakú dobu strávil Mozart v rodnom Salzburgu, ale čoskoro bol prepustený zo služby a odišiel na jeseň v roku 1777 s matkou na ďalšie turné po Európe. Prešiel niekoľko nemeckých miest a keď sa mu nepodarilo získať miesto v Mannheime, odcestoval aj s matkou do Paríža. Tá sa tu však nakazila tyfoidnou horúčkou a o 14 dní zomrela.

Do Salzburgu sa Mozart vrátil v januári 1779 na miesto organistu. Počas dvoch rokov pôsobenia v Salzburgu skomponoval okrem zvyčajných skladieb súvisiacich so službou pri dvore takisto niekoľko opier pre kočovné divadelné spoločnosti a divadlo v Mníchove. Mozart život v Salzburgu zle znášal. Ako arcibiskupov poddaný sa usiloval o prepustenie zo služby. Tomu arcibiskup nevyhovel, takže do Viedne Mozart ušiel ilegálne.

Vo Viedni sa Mozart zapojil do pokrokových krúžkov. Jeho tvorba bola súčasťou pokusov o vytvorenie pôvodnej nemeckej opery, teda vrátane spievanej hovorovej nemčiny. Nemecká opera mala nahradiť talianske umenie, považované za elitárske. Tak vznikol singspiel Zaida a oceňovaná opera Únos zo Serailu (Entführung aus dem Serail). V roku 1782 sa Mozart oženil s dcérou svojej bývalej domovníčky, Konstancou Weberovou. To sa stretlo s odporom sestry Anny a otca Leopolda. Dovŕšila sa tým roztržka, ktorá vznikla už pri Mozartovom konflikte s arcibiskupom Hieronymom Colloredom a odchode do Viedne.

Počas prvých dvoch rokov vo Viedni dosiahol Mozart vrchol svojej tvorby, čo sa prejavilo aj na jeho príjmoch. Po pôrode jeho prvého dieťaťa Raimunda, ktorý však zomrel niekoľko mesiacov po narodení, Mozart odišiel so svojou manželkou do Salzburgu, aby ju predstavil otcovi a sestre. K uzmiereniu však nedošlo. Dva roky po narodení druhého dieťaťa Carla Thomasa, ktorý sa dožil dospelosti, porodila Konstance ďalšieho syna. Ten však zomrel takisto veľmi skoro.

V roku 1785 Mozart vstúpil do viedenskej slobodomurárskej lóže Dobročinnosť. Medzi rokmi 1786 a 1790 vznikli Mozartove najslávnejšie opery Don Giovanni a Figarova svadba, ktorá bola zhudobnením politicky kontroverznej komédie francúzskeho dramatika Beaumarchaisa. Autorom libriet bol Talian Lorenzo da Ponte. Obidve opery boli s veľkým úspechom uvedené v Prahe v Stavovskom divadle, kde bol Mozart osobne prítomný a znížilo to jeho finančné problémy. Po návrate z Prahy bol Mozart prijatý do služby pri dvore, čo mu opäť zvýšilo príjmy, ale napriek tomu mal finančné ťažkosti, ktoré musel prekonávať pôžičkami. V roku 1789 podnikol trojmesačné turné po severnom Nemecku, ktoré nebolo príliš finančne úspešné.

Po smrti Jozefa II. v roku 1790 jeho brat a nástupca Leopold II., reorganizoval dvorný život, ale Mozarta sa to nedotklo. Náročné pre neho ale bolo financovať Konstancino liečenie v kúpeľoch Baden. Dosiaľ prekonané pôrody a nervové otrasy spôsobené stratou troch detí jej značne podlomili zdravie.

V tom čase Mozart získal objednávku na novú taliansku operu, ktorej libreto pôvodne odmietol Antonio Salieri, s názvom Così fan tutte (Také sú všetky). Podľa romantickej fabulácie 19. storočia bol Salieri Mozartovým protivníkom, údajne na neho žiarlil a závidel mu jeho genialitu. Historická pravda je iná. Napriek tomu, že bol Mozart nesporne talentovanejší hudobník, Salieri mal u súčasníkov väčší úspech: zastával veľmi prestížnu a výnosnú funkciu riaditeľa divadla a dvorného kapelníka, pretože ako Talian sa tešil priazni dobovej módy, ktorá uprednostňovala Taliansko a taliansky štýl opery. Za tejto situácie mohol skôr Mozart žiarliť na svojho uprednostňovaného talianskeho soka, najmä keď bola Salierimu často daná prednosť pred Mozartom pri objednávke novej opery pre dvor. Napriek tomu medzi nimi nebolo nejaké nepriateľstvo.[1] V septembri roku 1790 uviedol Mozart operu Così fan tutte vo Frankfurte nad Mohanom a podnikol ďalšie koncertné turné. Takisto zložil niekoľko symfónií, menších komorných diel a Singspiel Čarovná flauta (Die Zauberflöte), ktorý bol uvedený v periférnom divadle „Na Viedenke“ krátko pred Mozartovou smrťou. Aj keď sa Čarovná flauta na prvý pohľad javí ako obyčajná rozprávka, obsahuje celý rad radikálnych a slobodomurárskych motívov.

Na jeseň v roku 1791 sa Mozart nakazil infekčnou chorobou a 5. decembra zomrel. Jeho posledné dielo je Rekviem. Existujú špekulácie, podľa ktorých bol otrávený a ako nepohodlný odstránený; tie však neboli potvrdené.

Mozartovo dielo najlepšie vystihuje povahu hudobného klasicizmu. Vyznačuje sa celkovou priezračnosťou, melodickým bohatstvom, vyváženou inštrumentáciou a formovou brilantnosťou. Táto hudba je nenáročná na počúvanie, ale pre interpretov predstavuje nemalý problém. Mozart obľuboval rýchle tempá a durové tóniny. Jeho hudba je živá, radostná, hravá, v pomalých vetách príjemne meditatívna, ale vždy zrozumiteľná.

Keďže tvorba Wolfganga Amadea Mozarta je veľmi rozsiahla, bolo potrebné ju tematicky a časovo zoradiť. Je známe, že už počas svojho života si Mozart podrobne viedol záznam o všetkých dielach, ktoré skomponoval.

Na orientáciu v jeho dielach sa používa tzv. Köchelov zoznam (Köchelverzeichnis, KV). Tento súpis všetkých zdokumentovaných diel W. A. Mozarta pochádza od Ludwiga von Köchel, ktorý ho po prvýkrát uverejnil v roku 1862.

1. O spoločnom diele Mozarta a Salieriho viď Lukáš M. Vytlačil: Nová edice společného díla Mozarta, Salieriho a Cornettiho = A New Edition of a Joint Work by Mozart, Salieri, and Cornetti. Musicalia roč. 8, č. 1-2, s. 169-172.

Všetky Mozartove hudobné diela (ich zachované partitúry), ako aj písomné pramene vzťahujúce sa k jeho životu, sú voľne prístupné na internetovej stránke Digitale Mozart-Edition.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Wolfgang Amadeus Mozart