My, belarusy

Štátne hymny sveta
	Európa Belgicko - Bielorusko - Bosna a Hercegovina - Bulharsko - Cyprus - Česko - Čierna Hora - Dánsko - Estónsko - Fínsko - Francúzsko - Grécko - Chorvátsko - Írsko - Macedónsko - Maďarsko - Malta - Nemecko - Poľsko - Rakúsko - Rumunsko - Rusko - Slovensko - Spojené kráľovstvo - Španielsko - Švajčiarsko - Turecko - Ukrajina - Vatikán Ázia Afganistan - Bhután - Čína - Izrael - Kórea - Mongolsko - Sýria - Turkménsko - Vietnam Severná Amerika Kanada - USA - Jamajka - Kuba Južná Amerika Brazília Afrika Benin - Kamerun - Južná Afrika - Sv. Tomáš a Princov ostrov Austrália a Oceánia Nauru - Tuvalu Ďalšie Európska hymna - Esperanto - Buriatsko - Česko-Slovensko - Kirgizská SSR - Nemecká demokratická republika - Prvá slovenská republika - Rakúsko-Uhorsko - Sovietsky zväz

	Дзяржаўны гімн Рэспублікі Беларусь;
Hymna	Bielorusko
Iné názvy	Мы, беларусы; My, belarusy
Slová	Maxim Klimkovič, 1944
Hudba	Nescer Sakalovski, 1944
Prijaté	24. september 1955 (hudba); 2. júl 2002 (slová)
	My, Belarusy

My, belarusy (biel. Мы, беларусы, My, Biełarusy, rus. Мы, белорусы – My, belorusy, v preklade My, Bielorusi) je neoficiálny názov štátnej hymny Bieloruska. Oficiálny názov je Štátna hymna Bieloruskej republiky (biel. Дзяржаўны гімн Рэспублікі Беларусь, rus. Государственный гимн Республики Беларусь). Hymna bola pôvodne napísaná a prijatá v roku 1955 Bieloruskou SSR. Hudbu hymny Bieloruskej SSR skomponoval Nescer Sakalovski, text napísal Maxim Klimkovič. Po rozpade ZSSR bola hudba ponechaná, ale text bol vypustený. Nový text, ktorý je napísaný Maximom Klimkovičom a Uladzimirom Karyznynimom, bol schválený prezidentským dekrétom vydaným 2. júla 2002.

Hymna Bieloruskej SSR

My belarusy bola pôvodne požívaná ako hymna Bieloruskej SSR (bielorusky: гімн Беларуская Савецкая Сацыялістычная Рэспубліка, rusky гимн Белорусской Советской Социалистической Республики) od 24. februára 1955. Hymna bola skomponovaná Sakalowským a text napísal Maxim Klimkovič. Bielorusko nebolo jedinou sovietskou socialistickou republikou s vlastnou hymnou, každá SSR mala svoju vlastnú hymnu okrem Ruskej sovietskej socialistickej federatívnej republiky, ktorá používala hymnu Sovietskeho zväzu.

Hymna Bieloruskej republiky

Jediná zmienka v zákonoch o hymne pred rokom 2002 je v Ústave Bieloruska. Oddiel 1, článok 19 ústavy špecifikuje "symboly Bieloruskej republiky ako a suverénneho štátu sú štátna vlajka, štátny znak a štátna hymna." Ústava sa iba zmienila o použití vlajky, hymny a znaku ako štátnych symboloch, každý mal byť definovaný zákonom. Hymna bola schválená, keď nadobudol účinnosť prezidentský dekrét 350, 2. júla 2002, deň pred Dňom nezávislosti. Hlavný účel dekrétu bol stanoviť text hymny a notový zápis pre nový text. Okrem toho, dekrét vymedzil kedy, kde a ako má byť hymna hraná.[1].

Pred vydaním dekrétu si prezident Alexander Lukašenko vypočul päť možných kandidátov štátnej hymny. Tri z nich, vrátane terajšej, používali hudbu skomponovanú by Sakalouskym a ich text začínal slovami My, Belarusy. [2] Podľa novín Soviet Byelorussia, prezident Lukašenko sa rozhodol pre hymnu 12. júna 2002 a vybral termín pre prvé predstavenie na 3. júla, bieloruský deň nezávislosti, výročie z roku 1944 keď Wehrmacht opustil Minsk vytlačený Červenou armádou. [3] Avšak, prvé predstavenie sa uskutočnilo 2. júla na koncerte organizovanom vládou ako súčasť osláv Dňa nezávislosti. [4]

Bielorusko nemalo hymnu pred prijatím sovietskej hymny. Keď Lukašenko vydal dekrét, ktorým vybral novú štátnu hymnu, urobil iba malé zmeny oproti pôvodnej pochádzajúcej zo sovietskej verzie hymny. Časti vzťahujúce sa k Rusku, KSSZ a k Leninovi boli nahradené, celkovo téma "družby medzi ľuďmi" a pôvodná hudba skomponovaná Sakalouskym zostala zachovaná.

Odozva

Organizácia Freedom House sa vyjadrila k prijatiu hymny v správe s názvom Nations in Transit 2003: Country Report of Belarus. Správa, uverejnená v roku 2003 konštatovala: "od nástupu k moci, prezident Lukašenko znovuobnovil štátne symboly používané Bieloruskou SSR. V roku 2002, prezident schválil a pozmenenú verziu hymny zo sovietskej éry "My, Belarusy" ("My, Bielorusi"), ako novú štátnu hymnu." Správa tiež spomenula prezidentov zákaz symbolov používaných pred vyhlásením nezávislosti Bieloruska v roku 1991, ako znaku Pahonia a bielo, červeno, bielej vlajky, ktorú Lukašenko považuje za asociovanú s fašizmom. [5] V roku 2003, Dr. Taras Kuzio napísal v rádiu Slobodná Európa, že prezident Lukašenko "je typický sovietsky bieloruský patriot, ktorý vládne režimu plnému nostalgie za ZSSR." Kuzio povedal, že motív Ruska a Bieloruska v znovuosvojovaní symbolov sovietskej éry sú časťou vracajúcej sa nostalgie. [6]

Predpisy

Hymna musí byť zahraná s textom a notami ustanoveným zákonom. Každý deň, štátne bieloruské televízne a rádio stanice majú nariadené hrať štátnu hymnu pred začiatkom vysielania o 6 hodine a pred ukončením vysielania (zvyčajne okolo polnoci). Hymna môže byť hraná na určených príležitostiach, ako vládne zasadnutia, pre športovými zápasmi a prezidentskou inauguráciou. Počas hymny, by občania mali stáť v pozore, vojaci či policajti v uniforme musia salutovať.

Iné skladby

Жыве Беларусь! (Nech žije Bielorusko!) je skladba skomponovaná v roku 1994, má rovnaký text ako súčasná hymna. Hoci text Nech žije Bielorusko je rovnaký ako terajší, skladba nebola nikdy oficiálne použitá bieloruskou vládou. [7]

Iný favorit v súťaži bola báseň s názvom "Mladé Bielorusko" (Маладая Беларусь) od Janka Kupala. Pretože, báseň nebola napísaná k už vybranej hudbe, nemohla byť vybratá ako hymna. [8]

Bielorusko a Rusko spolupracujú na užšom zväze smerujúcom k bližšiemu vzájomnému vzťahu, ústiacom k zamýšľanej Rusko – Bieloruskej únii. Bielorusko a Rusko si zachovajú vlastné symboly, skladba s názvom "Nezávislý zväz národov" (po bielorusky: Дзяржаўны саюз народаў, rusky: Державный союз народов, Deržavny sojuz narodov) bola navrhnutá za neoficiálnu hymnu zväzu. Skladba, ktorá je modifikovanou verziou hymny ZSSR, hovoriacou o šírom zväze dvoch národov. [9]

Niektorí bieloruskí emigranti používajú "Vajacki marš" (oficiálny názov je "Poďte, pochodujme v spoločnom snahe" ) a "Mahutny Boža" ( slovensky "Všemohúci Bože" ) ako hymnu. "Vajacki Marš" bol oficiálnou hymnou Bieloruska počas jeho krátkej samostatnosti v roku 1918. V súčasnosti v Bielorusku tieto skladby nie sú používané pri oficiálnych príležitostiach, avšak sú populárne v bieloruskej opozícii.

Oficiálny text

bielorusky	traskripcia do latinky	preklad do slovenčiny (nedokonalý)
Мы, беларусы — мірныя людзі, Сэрцам адданыя роднай зямлі, Шчыра сябруем, сілы гартуем Мы ў працавітай, вольнай сям’і. Прыпеў: Слаўся, зямлі нашай светлае імя, Слаўся, народаў братэрскі саюз! Наша любімая маці-Радзіма, Вечна жыві і квітней, Беларусь! Разам з братамі мужна вякамі Мы баранілі родны парог, У бітвах за волю, бітвах за долю Свой здабывалі сцяг перамог! Прыпеў Дружба народаў — сіла народаў — Наш запаветны, сонечны шлях. Горда ж узвіся ў ясныя высі, Сцяг пераможны — радасці сцяг! Прыпеў	My, Biełarusy – mirnyja ludzi, Sercam addanyja rodnaj ziamli. Ščyra siabrujem, siły hartujem My ŭ pracavitaj, volnay siamji! refrén: Słaŭsia ziamli našaj śvietłaje imia, Słaŭsia, narodaŭ braterski sajuz! Naša lubimaja maci-Radzima, Večna žyvi i kvitniey, Biełaruś! Razam z bratami mužna viakami My baranili rodny paroh, Ŭ bitvach za volu, bitvach za dolu Svoj zdabyvali ściah pieramoh! refrén Družba narodaŭ – siła narodaŭ – Naš zapavietny, soniečny šlach. Horda ž uzvijsia ŭ jasnyja vysi, Ściah pieramožny – radaści ściah! refrén	My Bielorusi, pokojní ľudia, Srdcami oddaní rodnej zemi, Priateľstvo udržujeme , silu získavame V pracovitej, slobodnej rodine refrén: Sláva žiariacemu menu našej krajiny, Sláva bratskému zväzku národov! Naša milujúca matka-vlasť, Večne živá, kvitnúca Belarus! Spolu s bratmi statočnými, vekami My bránili rodný prah, V bitkách za slobodu, v bitkách za osud, Získali sme našu zástavu víťazstva refrén Spoločenstvo národov - sila národov Naša úctyhodná, slnečná cesta Vznáša sa pyšne do žiariacej výšky, Zástava víťazstva, zástava šťasteny! refrén

Hymna Bieloruskej SSR

Porovnanie časti textu s hymnou Bieloruskej SSR.

bielorusky	traskripcia do latinky	preklad do slovenčiny (nedokonalý)
Мы, беларусы, з братняю Руссю Разам шукалі к счасцю дарог. У бітвах за волю, у бітвах за долю З ёй здабылi мы сцяг перамог! Нас аб’яднала Леніна імя, Партыя к шчасцю вядзе нас у паход. Партыі слава! Слава Радзіме! Слава табе беларускі народ!	My, biełarusy, z bratniaju Ruśsiu Razam šukali k sčaściu daroh. U bitvach za volu, u bitvach za dolu Ź joj zdabyli my ściah pieramoh! Nas abjadnała Lenina imia, Partyja k sčaściu viadzie nas u pachod. Partyji słava! Słava Radzimie! Słava tabie biełaruski narod!	My, Bielorusi, s bratskou Rusou, hľadali sme k šťastiu cestu. V bitkách za slobodu, v bitkách za osud, Získali sme našu zástavu víťazstva Sme spojení Leninovým menom Strana vedia nás pri hľadaní šťastia Sláva Strane! Sláva Vlasti! Sláva tebe, bieloruský národ!

Notový zápis

spev, časť prvá
spev, časť druhá
nástroje, prvá strana
nástroje, druhá strana

Referencie

Pozri aj

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému My, belarusy

Externé odkazy

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.

[1] ttps://archive.is/20120529172357/www.president.gov.by/press15629.html

[2] ttp://wikisource.org/wiki/2002_My_Belarusy_lyrics_contest

[3] ttp://www.sb.by/article.php?articleID=17696

[4] ttp://president.gov.by/eng/president/foto/2002/den1/

[5] Nations in Transit 2003: Country Report of Belarus (pg 125) (pdf s veľkosťou 92,0 kB)

[6] Dr. Taras Kuzio pre Rádio Slobodná Európa (2003)

[7] ttp://tbm.org.by/ns/no51314/buducina.html

[8] ttp://mysticplanet.com/BELARUS2.HTM

[9] ttp://www.hymn.ru/index-en.html a text.