Tiská železnica
Tiská železnica (maď. Tiszavidéki Vasút, nem. Theiss-Eisenbahn) bola rozvetvená železničná trať v Uhorsku, vedúca zo Szolnoku východným smerom k mestám Arad, Debrecín (Debrecén), Miškovec (Miskolc) a Košice. Vznikla za účelom lepšieho prepojenia Budína s východnými a severovýchodnými oblasťami krajiny v 50. rokoch 19. storočia.
Vznik
Po dobudovaní železnice z Viedne do Budína sa Uhorsko usilovalo o prepojenia ďalších významných miest ríše. O význame železníc pre rozvoj no i obranu Uhorska nebolo pochýb a v monarchii vzniklo niekoľko spoločností, budujúcich a prevádzkujúcich nový druh dopravy. Jednou z nich bola Tiská železničná spoločnosť (maď. Tiszavidéki vaspálya társaság, nem. Theiss-Eisenbahn-Gesellschaft), ktorá pri svojom zániku v roku 1880 prevádzkovala sieť s dĺžkou 606 km, z toho 22,770 km dlhý úsek aj na území Slovenska.
Kvôli vstupu francúzskeho kapitálu do štátnych železníc bola v 50. rokoch 19. storočia prerušená výstavba mnohých úsekov, medzi nimi aj Juhovýchodnej štátnej železnice zo Szolnoku do Debrecínu s odbočkou do Veľkého Varadína (Oradea). Táto trať mala sčasti tvoriť prepojenie centrálneho Uhorska so severovýchodnými regiónmi cez Košice a Prešov do haličského Przemyśla. Súčasťou Potiskej železnice boli aj trate Cegléd – Szolnok, Debrecín – Miškovec, Miškovec – Košice, Püspökladány – Veľký Varadín, Szajol – Arad a Mezőtúr – Sarvaš. Spoločnosť navyše zabezpečovala v 70. rokoch prevádzku na trati Arad – Temešvár a v plánoch okrem spojenia do Haliče bola aj výstavba Košicko-bohumínskej železnice (projekt v štádiu vymeriavania trasy spoločnosť podstúpila KBŽ).
Priblíženie výstavby trate zo Szolnoku nastalo v roku 1856 založením akciovej spoločnosti Tiská železnica a odkúpenie trate Cegléd – Szolnok, na ktorú nadväzovali novobudované úseky. Rozostavané trate v rovinatom teréne nevyžadovali stavebne ani finančne náročnejšie prvky, preto ich výstavba napredovala rýchlo. Po Debrecín bola trať dokončená už 23. novembra 1857, úsek Püspökladány – Oradea 24. apríla 1858 a Szajol – Arad 25. októbra 1858. Po získaní pôžičky bola 24. mája 1859 otvorená železnica Debrecín – Miškovec a o rok neskôr, 14. augusta 1860 aj úsek do Košíc. Celkové náklady Tiskej železničnej spoločnosti na výstavbu siete dosiahli 49,9 milióna zlatých a konečná dĺžka tratí dosiahla 606,129 km.
Úseky
- Cegléd – Szolnok: 28,582 km; 4. apríla 1857 (odkúpenie od Rakúskej spoločnosti štátnych železníc - StEG)
- Szolnok – Debrecín: 121,041 km; 25. novembra 1857
- Püspökladány – Oradea: 68,069 km; 24. apríla 1858
- Szajol – Arad: 142,611 km; 25. októbra 1858
- Debrecín – Miškovec: 136,785 km; 24. mája 1859
- Miškovec – Košice: 89,088 km; 14. augusta 1860
- Mezőtúr – Sarvaš: 19,953 km; 1. mája 1880
Prevádzka
Nakoľko trať Pešť – Miškovec cez Hatvan bola z koncesie vyňatá, vlaky Tiskej železnice premávali cez Debrecín, čo trasu výrazne predlžovalo. Paradoxne tak doba jazdy vlaku z Miškovca do Pešti bola dlhšia, ako jazda dostavníkom kratšou trasou. Z Košíc sa do centra ríše cestovalo 446 km dlhou železnicou 15 hodín, severná trasa cez Hatvan merala podstatne menej, iba 270 km. Túto situáciu vyriešilo až prevzatie Tiskej železnice štátom v roku 1880.
Spojenie s Haličou a Przemyślom napokon viedlo východnejšou trasou (Uhorsko-haličskou železnicou) cez Michaľany a Medzilaborce, cez Prešov do Tarnówa bola v roku 1876 otvorená Prešovsko-tarnovská železnica.
V súčasnosti vedie v trase slovenského úseku železničná trať Košice – Hidasnémeti.