Súvrstvie

Súvrstvie (angl. formation) je geologický termín, pomenúvajúci súbor vrstiev sedimentov, alebo vulkanitov vzniknutých v rovnakých podmienkach. Horniny súvrstvia majú porovnateľnú litológiu, spadajú k rovnakým fáciám alebo majú podobné vlastnosti. Súvrstvia sa nevyčleňujú na základe svojej hrúbky, takže celková hrúbka dvoch rôznych súvrství môže byť výrazne odlišná. Súvrstvie je základnou jednotkou litostratigrafie. Nižšou jednotkou je člen, vyššou je skupina[1].

Súvrstvie sedimentov v Dubaji

S slovenskej a českej terminológii sa prekladá angl. termín formation ako súvrstvie. Označenie formácia (napr. jastrabská formácia) je z litostratigrafického hľadiska vyhradené pre pomenovanie nezvrstvených vulkanických a magmatických hornín[2].

Definovanie súvrství uľahčuje geológom porovnávanie vrstiev na väčšie vzdialenosti, medzi odkryvmi. Súvrstvia pôvodne predstavovali horniny určitých geologických období, ktorých relatívny vek bol určený pomocou skamenelín a pravidla superpozície. V dnešnom ponímaní nie sú súvrstvia (v ponímaní oficiálnych litostratigrafických jednotiek) definované ako horniny určitého časového obdobia, ale ako horniny s charakteristickou litológiou[2], ktorú určovalo sedimentačné prostredie. V niektorých prípadoch mohlo totiž rovnaké prostredie zotrvať na určitom mieste i stovky miliónov rokov, čo ďaleko presahuje možnosti biostratigrafie, ktorá používa na určovanie veku skameneliny. Príkladom môže byť Hammersley Basin v Austrálii, kde sa nachádza sled proterozoických hornín, ktoré sa usadzovali 1200 miliónov rokov, pričom 300 miliónov rokov trvalo usadzovanie iba jednej geologickej jednotky - páskovaných železných rúd a bridlíc.

Súvrstvie, ktorého hrúbka alebo plošný výskyt na povrchu nemožno vyjadriť v mierke geologickej mapy danej oblasti, nemožno považovať za oprávnene definované a prakticky využiteľné. Hrúbka súvrstvia sa môže meniť v rozsahu od 1 m do niekoľkých 1000 m.[2]