Vrchná krieda

Vrchná krieda alebo mladšia krieda je epocha kriedy, ktorá predstavuje záverečné obdobie druhohôr. Podľa súčasného členenia sa za jej začiatok považuje cenoman (pred asi 100,5 miliónmi rokov) a za jej koniec mástricht (pred 66 miliónmi rokov).[1][2]

Vrchná krieda
Zaradenie
Epocha kriedy
← spodná krieda	paleocén →
Časové rozpätie vrchnej kriedy (v miliónoch rokov)
Začiatok	99,6 (± 0,9)
Koniec	65,5 (± 0,3)
Trvanie	34,1
Portál vedy o Zemi

V staršom členení sa za vrchnú kriedu (tzv. senón) považovali obdobia od koňaku po mástricht, teda termín senón má užší význam. V súčasnosti sa takéto ponímanie vrchnej kriedy neodporúča používať. Takéto členenie je však pre územie slovenských Západných Karpát pomerne praktické.

Vrchná krieda bolo posledné obdobie pred vyhynutím veľkých dinosaurov. Žili vtedy: Tyrannosaury, Hadrosaury, rohaté dinosaury, atď. Rozšírovali sa kvitnúce rastliny. Podnebie bolo chladnejšie ako v spodnej kriede, ale stále ešte teplejšie ako dnes.

V Západných Karpatoch (na Slovensku) je vrchná krieda chápaná ako obdobie po presune subtatranských príkrovov, teda hlavnej fázy príkrovov južne od bradlového pásma. Sedimentácia prebiehala v tomto období hlavne vo flyšovom a bradlovom pásme, hlavne v podobe synorogénnych sedimentov. Južne od bradlového pásma sú sedimenty vrchnej kriedy zriedkavé, predstavuje ich hlavne brezovská skupina (ekvivalent gosauskej skupiny Álp). Menšie výskyty sú známe z viacerých častí Považského Inovca (hornobelická skupina, hubinské súvrstvie) a vrtu SBM-1 Soblahov v západnej časti Strážovských vrchov. Lokálne sa vyskytujú vo forme reliktov na horninách silicika (lokality Dobšinská ľadová jaskyňa, Šumiac, Miglinc (pri Drieňovci), Gombasek (pri Slavci)).

Typické sú rôzne zlepence a pieskovce, vápence s plytkovodnou faunou, prípadne pestré slieňovcie fácie tzv. Couches rouges, napríklad púchovské sliene.