Nahosemenné rastliny
Nahosemenné rastliny alebo nahosemenné[1] (lat. Gymnospermae, [ako oddelenie] Gymnosperm(at)ophyta, [ako pododdelenie] Gymnosperm(at)ophytina; staršie: borovicorasty (Pinophyta, Coniferophyta) v najširšom zmysle) sú veľký taxón (tradične nadoddelenie či oddelenie či pododdelenie) semenných rastlín.
nahosemenné rastliny | |||
Vedecká klasifikácia | |||
---|---|---|---|
Vedecký názov | |||
Gymnospermae | |||
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |||
|
Prirodzenosť taxónu
Do začiatku 21. storočia sa istú dobu väčšinou uvádzalo, že nahosemenné rastliny nie sú monofyletický taxón (ale sú buď parafyletický alebo polyfyletický, a teda neprirodzený, taxón) a vo viacerých systémoch sa preto dokonca namiesto nahosemenných rastlín uvádzali len ich jednotlivé časti (oddelenia) ako samostatné taxóny. Novšie sa ale uvádza, že ide o monofyletický taxón.
Znaky nahosemmených rastlín
Rozmnožovacie orgány nahosemenných rastlín vznikli evolučnou premenou listov a rozlišujeme ich na samčie (mikrosporofyly) a samičie (megasporofyly).
Mikrosporofyly (tyčinky) nahosemenných rastlín sú zoskupené do šištíc (strobily) a môžeme ich považovať za jednopohlavný kvet. Tyčinky sa skladajú z nitky a mikrosporangia (peľnice). Z peľnice sa uvoľňujú mikrospóry (t. j. peľ).
Makrosporofyly sa skladajú zo sterilných šupín, ktoré môžu byť rozlíšené na podporné a semenné. Megaspórou je vajíčko (ovulum), ktoré je v čase zrelosti viacbunkové. Skladá sa z vlastnej vajcovej bunky (oosféra), pomocných buniek (archegóniá) a vyživovacieho pletiva (primárny endosperm).
Vajíčka sú pri nahosemenných rastlinách uložené viac-menej voľne na semenných šupinách, preto tieto rastliny označujeme ako "nahosemenné".
Systematika
Tradičný systém / systém používaný v tejto wikipédii
nahosemenné rastliny (=borovicorasty v širšom zmysle):
- oddelenie †lyginodendrorasty / semenné paprade (Lyginodendrophyta)
- niekoľko vyhynutých radov (napr. †bernetiotvaré (Bernettiales) )
- oddelenie cykasorasty (Cycadophyta)
- oddelenie †benetitorasty (Bennettitophyta / Cycadeoideophyta) - niekedy zaraďované ako súčasť cykasorastov
- borovicorasty v užšom zmysle:
- oddelenie ginkorasty (Ginkgophyta)
- oddelenie borovicorasty (Pinophyta) v najužšom zmysle/ihličnany (Pinopsida, Coniferae) - vrátane radu kordaitotvaré, niekedy zaraďovaného ako samostatné oddelenie kordaitorasty (Cordaitophyta)
- oddelenie lianovcorasty/gnétorasty (Gnetophyta) - novšie často zaraďované dovnútra (prípadne vedľa) borovicorastov alebo ako sesterská skupina všetkých semenných rastlín, tradične zaraďované niekde vedľa benetitorastov
Pozri aj sčasti podrobnejšiu verziu uvedenú v článku borovicorasty.
Systém podľa Mičieta et al. 2018
nahosemenné rastliny (Gymnospermae) [ide o vetvu triedy semenné rastliny (Spermatopsida)][2]:
- bez mena (nahosemenné rastliny s manoxylickým drevom [a s makrofylmi]):
- vetva †Lyginopteridae - lyginopteridy – iný názov: Pteridospermae - semenné paprade [zodpovedá vo vyššie uvedenom systéme oddeleniu †lyginodendrorasty (Lyginodendrophyta)]
- rad † Lyginopteridales – lyginopterotvaré
- rad † Calamopityales
- rad † Callistophytales
- bez mena
- vetva Cycadidae – cykasy [zodpovedá vo vyššie uvedenom systéme oddeleniu cykasorasty (Cycadophyta)]
- rad †Medullosales – stržňovkotvaré
- rad †Gigantopteridales
- rad †Phasmatocycadales
- rad Cycadales – cykasotvaré
- vetva †Bennettitidae - bennettitidy [zodpovedá vo vyššie uvedenom systéme oddeleniu †benetitorasty (Bennettitophyta)]
- rad †Fredlindiales
- rad †Bennettitales - cykasovkotvaré
- rad †Nataligmales
- rad †Dinophytonales
- rad †Pentoxylales - pentoxylonotvaré
- vetva Cycadidae – cykasy [zodpovedá vo vyššie uvedenom systéme oddeleniu cykasorasty (Cycadophyta)]
- vetva †Lyginopteridae - lyginopteridy – iný názov: Pteridospermae - semenné paprade [zodpovedá vo vyššie uvedenom systéme oddeleniu †lyginodendrorasty (Lyginodendrophyta)]
- bez mena (nahosemenné rastliny s pyknoxylickým drevom [a s mikrofylmi])
- vetva Ginkgoidae – ginká [zodpovedá vo vyššie uvedenom systéme oddeleniu ginkorasty (Ginkgophyta)]
- bez mena
- rad †Peltaspermales - peltaspermotvaré
- rad †Umkomasiales/Corystospermales - umkomasiotvaré
- rad †Dordrechtitales
- rad †Petriellales
- rad †Caytoniales - kaytóniotvaré
- rad †Matatiellales
- rad Ginkgoales – ginkotvaré
- rad †Leptostrobales/Czekanowskiales
- rad †Iraniales
- rad †Hamshawviales
- rad †Glossopteridales/Ottokariales - jazyčnatcotvaré
- rad †Bernettiales
- rad †Palissyales
- bez mena
- ? rad †Dicranophyllales - presné zaradenie nie je z textu jasné
- vetva Coniferae – ihličnany [zodpovedá vo vyššie uvedenom systéme oddeleniam borovicorasty (Pinophyta) a lianovcorasty/gnétorasty (Gnetophyta)]
- rad †Cordaitales – kordaitotvaré
- bez mena
- rad †Voltziales – voltziotvaré
- Pinidae – pinidy
- rad Pinales – borovicotvaré
- vetva Gnetidae – gnetidy [zodpovedá vo vyššie uvedenom systéme oddeleniu lianovcorasty/gnétorasty (Gnetophyta)]
- rad Ephedrales - chvojníkotvaré– vrátane čeľade †Drewriaceae
- rad Welwitschiales – velvíčiotvaré – vrátane čeľade †Fraxinopsiaceae
- rad Gnetales – lianovcotvaré
- rad †Eoanthales
- vetva Cupressidae – cupressidy
- rad Araucariales – araukáriotvaré
- rad Cupressales - cyprusotvaré – vrátane čeľadí tisovité (Taxaceae) a †Dechellyiaceae
- vetva Ginkgoidae – ginká [zodpovedá vo vyššie uvedenom systéme oddeleniu ginkorasty (Ginkgophyta)]
Poznámky:
- -To, čo sa v tomto systéme označuje všeobecným označením „vetva“ je v skutočnosti (teda formálne a u iných autorov) podtrieda (lebo koncovka –idae je koncovka podtriedy); iba „vetva“ Coniferae je u iných autorov (väčšinou) trieda.
- -Vyššie uvedený taxón nahosemenné rastliny s manoxylickým drevom má u iných autorov názov Phyllospermae. Vyššie uvedený taxón nahosemenné rastliny s pyknoxylickým drevom má u iných autorov názov Stachyspermae. [3]
- -O hlavných použitých zdrojoch svojho systému autori uvádzajú najmä toto: „Fylogenetický systém recentných...nahosemenných rastlín je adaptovaný podľa ...autorov Christenhusz et al. (2011a...), s niekoľkými úpravami podľa autorov Lu et al. (2014) a Wu, Chaw (2014)“...„Stále [sa] presadzuje ustálená koncepcia, ktorá považuje nahosemenné rastliny za parafyletickú skupinu (Kenrick, Crane 1997; Novikoff, Barabasz-Krasny 2015; Pelletier 2016)….[Systémy s parafyletickými nahosemennými rastlinami však] nemožno akceptovať po zverejnení najnovších molekulárnych poznatkov (Lu et al. 2014; Wu, Chaw 2014), ktoré uvádzajú krytosemenné rastliny...a nahosemenné rastliny...ako dve monofyletické vetvy. Preto sme sa vrátili k pôvodnej koncepcii (Kräusel, Weyland 1929; Alvin et al. 1967), ktorá považuje skupinu Gymnospermophyta ...za monofyletickú. Klasifikáciu vyhynutých radov a tried sme prevzali od Anderson et al. (2007) a systematické postavenie jednotlivých tried (vetiev) podľa koncepcií autorov Sahni (1920), Sporne (1965) a Bierhorst (1971).“ (k poslednej vete porovnaj aj napr. [4])
Zdroje
- BARANEC, T. et al. Systematická botanika. 2001
- MIČIETA, Karol; ZAHRADNÍKOVÁ, Eva; HRABOVSKÝ, Michal; ŠČEVKOVÁ, Jana. Fylogenéza a morfogenéza cievnatých rastlín. Prvé. vyd. V Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave, 2018. 339 s. ISBN 978-80-223-4403-6.
- Objective Botany. [s.l.] : Krishna Prakashan Media. 1436 s. Dostupné online.
- Chhaya Biswas, B. M. Johri. The Gymnosperms. 1997 S. 20, 21