Amonity

Vonkajšia vápenatá schránka bola špirálovito zvinutá v jednej rovine. Iné tvary boli výnimočné. Mäkké časti tela, ani ich odtlačky neboli dodnes nájdené. O ich spôsobe života možno preto uvažovať iba podľa ich schránky. Schránka amonitov bola je pôvodne z aragonitu, ale počas fosilizácie postupne rekryštalizuje na kalcit. Prvá komôrka bola tupo kužeľovitá, často zväčšená; narodzdiel od podtriedy Nautiloidea kde je rudimentálna (nevidno protokonchu – prvú komôrku). Rozmery boli veľmi rôznorodé, 1 cm – 40 cm. Gigantické formy však dosahovali až 2 m. Vnútro schránky bolo priečne rozdelené priehradkami na plynom vyplnené komôrky, slúžiace na nadlahčenie voľne plávajúceho živočícha. Všetky komôrky boli spojené trubicou – sifónom, ktorý umožňoval zvyšovanie a znižovanie tlaku plynu v komôrkach. V poslednej komôrke tzv. obývacej komôrke sa nachádzali mäkké časti organizum. Niektoré boli zrejme prisadnuté, mali nepravidelne, akoby chaoticky vinutú schránku (Nipponites). V horninách sa často zachovávajú ich schránky, zriedkavejšie vápenaté viečka, ktoré v prípade potreby uzatvárali ústie schránky. Ústny aparát tvorili doštičkovité útvary aptychy a anaptychy, medzi ktorými sa nachádzala radula s početnými drobnými zúbkami. S najväčšou pravdepodobnosťou boli amonity oddeleného pohlavia s výrazným pohlavným dimorfizmom.

Podtrieda: Amonity (Ammonoidea) (devón – vrchná krieda)

• Rad: Anarcestida (spodný devón – vrchný devón)
• Rad: Clymeniida (vrchný devón)
• Rad: Goniatitida (stredný devón – vrchný perm)
• Rad: Prolecanitida (spodný karbón – spodný trias)
• Rad: Ceratitida (vrchný perm – vrchný trias)
• Rad: Ammonitida (spodný trias – vrchná krieda)
• Rad: Ancyloceratida (vrchná jura – krieda)

Rekonštrukcia stavby tela jurského amonita Asteroceras.

Počas svojej vyše 400 miliónov rokov trvajúcej existencie prekonali značný vývoj. Žili už v moriach paleozoika (spodný devón), výrazne ich zasiahlo veľké permské vymieranie. Najväčší rozvoj potom zaznamenali v druhohorách s dosť obmedzeným časovým trvaním (napr.: Ceratites, Phylloceras a i.), pre ktoré sú aj vedúcimi skamenelinami. V období jury až kriedy kolonizovali prakticky všetky morské a oceanické prostredia (s výnimkou pobreží) do hĺbky 800 m. V kriede sa objavili ich najväčšie druhy ako bol napríklad Parapuzosia seppenradensis, ktorý podľa odhadov dosahoval veľkosť až 2,3 – 2,5 m[1].

Zvyšky amonitov (schránky a viečka) boli opísané zo všetkých pohorí Alpsko-karpatskej sústavy. Používajú sa na regionálnu biostratigrafickú koreláciu. Na Slovensku sú ich nálezy známe z okolia Silickej Brezovej, Tisovca a Východnej, najmä z obdobia triasu (Ceratitida). Z jurských a kriedových sedimentov bradlového pásma a centrálnych Západných Karpát sa nachádzajú ich fosílie v okolí Oravského Podzámku, Podbiela, Marianky, Červeného Kláštora, Litmanovej, pri priehrade nad obcou Chtelnica a inde.

• Aida S. Andrejeva-Grigorovič, Ladislava Ožvoldová, Natália Hudáčková a kolektív - Systematická paleontológia bezstavovcov 2 ISBN 80-223-1741-1 (str. 63 - 73)
• PaedDr. Valerián Franc CSc.: Systém a fylogenéza živočíchov – bezchordáty – zdroj, z ktorého (pôvodne) úplne alebo čiastočne čerpal tento článok.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému amonity
• Wikidruhy ponúkajú informácie na tému amonity.