Indická platňa

Indická platňa je tektonická platňa, ktorá je dnes súčasťou Eurázie. Okrem kontinentálnej kôry so sebou nesie aj rozsiahle oblasti oceánskej kôry, ktoré tvoria časť dna Indického oceánu. Pôvodne bola súčasťou kontinentu Gondwana, no vo vrchnej kriede, asi pred 90 miliónmi rokov, sa od nej oddelila a pohybovala sa na severovýchod, až kým v eocéne nezačala kolidovať s Euráziou, pred asi 50 miliónmi rokov. Počas tohto obdobia sa India musela premiestniť o asi 2000 až 3000 km, čo bol dosiaľ najrýchlejší zaznamenaný a pohyb kontinentov - asi 20 cm ročne. Podľa predpokladov, mohla byť jednou z príčin takto neobvykle rýchleho pohybu len polovičná hrúbka platne v porovnaní so zvyškom Gondwany.

██ Indická platňa, označená červenou

V dôsledku pohybu kontinentov sa Indická platňa oddelila od Madagaskaru a narazila do Euroázijskej platne, čo malo za následok vznik Himalájí

Kolízia s Eurázijskou platňou pozdĺž hranice Indie a Nepálu, mala za následok vznik orogénneho pásma, ktoré dnes tvorí Tibetskú náhornú plošinu a Himaláje. Veľká nadmorská výška týchto oblastí je spôsobená viacerými faktormi. Jednak veľkými hrúbkami usadených hornín, ktoré boli zvrásnené a vytlačené zo sedimentárnych paniev pôvodne tvoriacich šelf a morské dno, ako aj zdvojením kontinentálnej zemskej kôry na miestach kde sa India nasúva na Euroázijskú platňu. Tento pohyb trvá dodnes a dosahuje rýchlosť okolo 5 cm ročne, zatiaľ čo sa Euroázijská platňa pohybuje sama na sever rýchlosťou okolo 2 cm ročne.