Triceratops

Lebka mláďaťa triceratopsa.

Tvarom tela pripomínal Triceratops v podstate všetky ostatné vyspelé ceratopsidy: disponoval skráteným chvostom, ktorý bol o poznanie kratší než trup, ďalej robustne stavaným telom a veľkou hlavou. Tá bola vybavená silným rohovinovým zobákom, ktorý sčasti pripomínal zobák papagája, a kosteným golierom vyrastajúcim z temena hlavy. Koža pokrývajúca kostený golier sa samcom počas obdobia párenia zrejme pestro sfarbila, aby mohol jej nositeľ pútať pozornosť samíc. S vrstvou rohoviny až do 150 cm dlhé nadočnicové rohy a kratší nosový roh boli veľmi nebezpečnou zbraňou a typickým znakom skupiny Ceratopsinae (hoci menšie druhy, mali, pravdaže, nadočnicové rohy kratšie). Kostený golier tohto tvora bol na zástupcu Ceratopsinae krátky, lemovaný malými kostenými výrastkami. Navyše, stratil odľahčujúce otvory, vďaka čomu získal značnú pevnosť, takže chránil zvieraťu zraniteľný krk aj pred zubami tyranosaura.

Triceratops horridus

Rohy a golier Triceratops, najmä samce, najviac využil počas vzájomných súbojov o samice a hierarchiu v stáde. Samce súperili podobne ako dnešné jelene, pretláčaním hláv, pričom po zápasoch tohto typu sa zachovali na skamenelinách rohatých dinosaurov rôzne stopy. Napriek svojim rozmerom, ktoré sa pohybovali v rozmedzí 7,5 až 9 m pri váhe až 7 ton, si tento masívny borec nemohol byť životom istý, hoci dosahoval výšku na úrovni bedier väčšiu než dosahujú slony africké (a to mal triceratops značne pretiahnutejšiu postavu). Bol tu totiž ozrutný tyranosaurus, ktorý naň zjavne útočil. Jedna lebka triceratopsa so zahojenými zraneniami spôsobenými tyranosaurom však svedčí, že súboje týchto obrov nebývali jednoznačnou záležitosťou v prospech tyranosaura.

Pôvodne bolo pomenovaných až 15 druhov rodu Triceratops, ktoré sú však dnes považované za rôzne formy jedného, prípadne dvoch druhov. Rozdiely medzi sebou, čo bola príčina ich vyčleňovania do rôznych druhov, vznikli zrejme kvôli rozdielom medzi pohlaviami, veku alebo problémom s fosilizáciou. Tieto dva druhy, T. prorsus a T. horridus, dosahovali v priemere dĺžku 7,5 až 9 metrov, váhu podľa odhadov približne 7 ton, pričom výška v najvyššom bode chrbta sa mohla vyšplhať cez hranicu štyroch metrov. Sú však známe pozostatky (napr. cca 3 m. dlhá lebka) patriace zrejme ďalšiemu druhu, nazvanému Triceratops maximus (meno pôvodne pripísané úlomkovitým pozostatkom). Podľa významného svetového paleontológa, ktorý sa veľkou mierou zaslúžil o dnešné vnímanie dinosaurov, Dr. Roberta Bakkera (autora knihy Maximum Triceratops!), zástupcovia tohto druhu pravdepodobne mohli byť ťažší než dva dospelé slony. Podľa veľkosti lebky súdiac, tieto zvieratá zrejme dosahovali dĺžku 11 až 12 metrov.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Triceratops
• Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Triceratops

• Informácie a obrázky (nielen) o druhu T. maximus (v angličtine)
• T. maximus na odbornej diskusnej stránke o dinosauroch (v angličtine)