Dekanská plošina

Dekanská plošina alebo Dakšin (po anglicky: Deccan, v hindčtine: Dakšina / Dakšina pathár) je rozľahlá vysočina v Indii zaberajúca vnútrozemie Indického polostrova, hlavne regióny Gudžarát a Mahárášt. Rozloha asi 1 milión km², priemerná výška 900 m n. m. (maximálne 2 695 m n. m.).

Dekanská plošina v okolí Hampi.

Oblasť bola až do druhohôr spojené s Madagaskarom a tvorila súčasť Gondwany. Budujú ju staré kryštalické horniny (najviac žuly a ruly), ktoré sa objavujú na povrchu najmä na juhu, východe a severovýchode. Tektonické pohyby celej oblasti v období alpsko-himalájskeho vrásnenia na konci kriedy a začiatku paleogénu[1] prispeli k vyliatiu čadičových láv (tzv. plató bazalty) pozdĺž lineránych zlomových trhlín, hlavne v severozápadnej časti plošiny.

Sopečná činnosť dala za vznik mohutným lávovým pokrovom, hrubým miestami 1 800 až 2 000 m. Ich rozloha sa odhaduje na 500 000 km². Keďže výlevy mali približne rovnaký plošný dosah, vytvárajú reliéf tabuľových plošín, ktorých rozdelením, vznikajú stolové vrchy so stupňovitými stráňami, tzv. trapy. Okraje vyzdvihnutých a naklonených kier sa rozčlenili a získali vzhľad pohorí, výrazných najmä pri pobreží - Západný Ghát (2 695 m n. m.), Východný Ghát (1 680 m n. m.). Na severe je Dekanská plošina ohraničená hrebeňom Vindhja (881 m n. m.).

Existuje niekoľko názorov, že vulkanická činnosť (pokrovy vznikli relatívne rýchlo, asi iba okolo 30 000 rokov) mala za následok masívne vymieranie druhohorných organizmov, prípadne bola doplnkom ku skaze, spôsobenej dopadom meteoritu na polostrove Yucatán na konci druhohôr.