Coelurosauria
Coelurosauria je skupina vtákovitých dravých dinosaurov, ktoré už od primitívnych foriem dokázateľne disponovali tzv. protoperím, čo je primitívne perie podobné srsti.
Coelurosauria | |||
Tarbosaurus | |||
Vedecká klasifikácia | |||
---|---|---|---|
Vedecký názov | |||
Coelurosauria von Huene, 1914 | |||
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |||
|
Systematika
Coelurosauria patrí do veľkej skupiny dravých dinosaurov, Theropoda, v rámci ktorej spolu so skupinou Carnosauria vytvára podskupinu Tetanurae. Samotná Coelurosauria pozostáva s niekoľkých primitívnych skupín (Ornitholestidae, Compsognathidae, Tyrannosauroidea) a dvoch hlavných podskupín – Arctometatarsalia a Maniraptora.
Primitívne celurosaury
Primitívne formy Coelurosauria predstavovali zvyčajne malé a menšie dravce s dlhými chvostami a pomerne malými hlavami. Rozoznávame tri podskupiny:
Ornitholestidae (stredná až vrchná jura) boli menšie vtákovité celurosaury s dvoma typmi zubov. Patrí sem napríklad Ornitholestes.
Compsognathidae (vrchná jura až spodná krieda) boli svojho času pomerne hojné, malé vtákovité dravé dinosaury s výrazne dlhými chvostami a jemnými prednými končatinami. Z viacerých známych rodov treba spomenúť aspoň rody Compsognathus a Sinosauropteryx.
Tyrannosauroidea je skupina zahŕňajúca čeľaď Tyrannosauridae a primitívnejšie druhy, ktoré jej z vývojového hľadiska predchádzali a ktoré zároveň pripomínali zástupcov Coompsognathidae a Ornitholestidae až na sklon k zakrpateniu tretieho prstu predných končatín. V rámci Tyrannosauridae už vidíme charakteristické znaky tyranosaurov – išlo o zvyčajne veľmi rýchle dravce s veľkými pevnými hlavami, silnými zubami (uspôsobenými na lámanie kostí), mocným žuvacím svalstvom, krátkym trupom a chvostom a najmä krátkymi dvojprstými prednými končatinami. Tyrannosauridae boli počas celej vrchnej kriedy dominantnými veľkými dravcami severnej pologule. Najznámejší zástupca je Tyrannosaurus.
Arctometatarsalia
Arctometatarsalia je skupina pozostávajúca z kriedových teropodov s malými hlavami a tendenciou k strácaniu zubov. Delí sa na Ornithomimosauria a Alverezsauridae.
Ornithomimosauria
Ornithomimosauria je skupina teropodov, ktorej zástupcovia boli úspešní najmä koncom kriedy. Tieto dinosaury sú niekedy zvaní „pštrosie dinosaury“. Výzorom totiž pripomínali pštrosy - mávali dlhé krky, malé bezzubé hlavy s rohovinovým zobákom a behavé zadné končatiny. Ornitomimosaury boli všežravé a bylinožravé. Je ironické, že ich primitívny zástupca – Pelecanimimus – mal najviac zubov zo všetkých teropodov. Vyspelé ornitomimosaury (Ornithomimidae), ako napríklad Gallimimus a Struthiomimus, sa na seba až zarážajúco podobali, pričom ich rozoznávanie je založené na niekoľkých anatomických detailoch a proporciách nôh.
Alvarezsauridae
Alvarezsauridae boli, podobne ako Ornithomimosauria, dlhonohé teropody stavané na rýchlosť, vyskytujúce sa počas obdobia kriedy. Na rozdiel od pštrosích dinosaurov však alvarezsauridy nemali dlhé krky, kým ich predné končatiny boli silne skrátené, len s jedným, zato však silným prstom, čo dobre vidieť napr. na rode Mononykus.
Vývojové vzťahy Alvarezsauridae s inými skupinami celurosaurov sú problematické. Táto čeľaď bola dokonca dlhú dobu radená medzi vtáky.
Maniraptora
Maniraptora je skupina veľmi vtákovitých dinosaurov, ktorých prvotní zástupcovia (napríklad Pedopenna) zrejme žili na stromoch. Delí sa na Enigmosauria, Deinonychosauria a Avialae (vtáky).
Pozri aj
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Coelurosauria
- Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Coelurosauria