Coelurosauria

Coelurosauria je skupina vtákovitých dravých dinosaurov, ktoré už od primitívnych foriem dokázateľne disponovali tzv. protoperím, čo je primitívne perie podobné srsti.

Coelurosauria

Tarbosaurus
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Coelurosauria
von Huene, 1914
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál
Portál vedy o Zemi

Systematika

Coelurosauria patrí do veľkej skupiny dravých dinosaurov, Theropoda, v rámci ktorej spolu so skupinou Carnosauria vytvára podskupinu Tetanurae. Samotná Coelurosauria pozostáva s niekoľkých primitívnych skupín (Ornitholestidae, Compsognathidae, Tyrannosauroidea) a dvoch hlavných podskupín – Arctometatarsalia a Maniraptora.

Primitívne celurosaury

Primitívne formy Coelurosauria predstavovali zvyčajne malé a menšie dravce s dlhými chvostami a pomerne malými hlavami. Rozoznávame tri podskupiny:

Ornitholestidae (stredná až vrchná jura) boli menšie vtákovité celurosaury s dvoma typmi zubov. Patrí sem napríklad Ornitholestes.

Compsognathidae (vrchná jura až spodná krieda) boli svojho času pomerne hojné, malé vtákovité dravé dinosaury s výrazne dlhými chvostami a jemnými prednými končatinami. Z viacerých známych rodov treba spomenúť aspoň rody Compsognathus a Sinosauropteryx.

Lebka ázijského rodu Tarbosaurus, vyspelého zástupcu Tyrannosauridae, ktorý bol blízko príbuzný tyrannosaurovi.

Tyrannosauroidea je skupina zahŕňajúca čeľaď Tyrannosauridae a primitívnejšie druhy, ktoré jej z vývojového hľadiska predchádzali a ktoré zároveň pripomínali zástupcov Coompsognathidae a Ornitholestidae až na sklon k zakrpateniu tretieho prstu predných končatín. V rámci Tyrannosauridae už vidíme charakteristické znaky tyranosaurov – išlo o zvyčajne veľmi rýchle dravce s veľkými pevnými hlavami, silnými zubami (uspôsobenými na lámanie kostí), mocným žuvacím svalstvom, krátkym trupom a chvostom a najmä krátkymi dvojprstými prednými končatinami. Tyrannosauridae boli počas celej vrchnej kriedy dominantnými veľkými dravcami severnej pologule. Najznámejší zástupca je Tyrannosaurus.

Arctometatarsalia

Arctometatarsalia je skupina pozostávajúca z kriedových teropodov s malými hlavami a tendenciou k strácaniu zubov. Delí sa na Ornithomimosauria a Alverezsauridae.

Ornithomimosauria

Struthiomimus (Ornithomimidae)

Ornithomimosauria je skupina teropodov, ktorej zástupcovia boli úspešní najmä koncom kriedy. Tieto dinosaury sú niekedy zvaní „pštrosie dinosaury“. Výzorom totiž pripomínali pštrosy - mávali dlhé krky, malé bezzubé hlavy s rohovinovým zobákom a behavé zadné končatiny. Ornitomimosaury boli všežravé a bylinožravé. Je ironické, že ich primitívny zástupca – Pelecanimimus – mal najviac zubov zo všetkých teropodov. Vyspelé ornitomimosaury (Ornithomimidae), ako napríklad Gallimimus a Struthiomimus, sa na seba až zarážajúco podobali, pričom ich rozoznávanie je založené na niekoľkých anatomických detailoch a proporciách nôh.

Alvarezsauridae

Alvarezsauridae boli, podobne ako Ornithomimosauria, dlhonohé teropody stavané na rýchlosť, vyskytujúce sa počas obdobia kriedy. Na rozdiel od pštrosích dinosaurov však alvarezsauridy nemali dlhé krky, kým ich predné končatiny boli silne skrátené, len s jedným, zato však silným prstom, čo dobre vidieť napr. na rode Mononykus.

Vývojové vzťahy Alvarezsauridae s inými skupinami celurosaurov sú problematické. Táto čeľaď bola dokonca dlhú dobu radená medzi vtáky.

Maniraptora

Maniraptora je skupina veľmi vtákovitých dinosaurov, ktorých prvotní zástupcovia (napríklad Pedopenna) zrejme žili na stromoch. Delí sa na Enigmosauria, Deinonychosauria a Avialae (vtáky).

Pozri aj

Iné projekty

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.