Kostol svätého Jozefa (Prešov)

• 11. storočie: na mieste dnešného Františkánskeho kostola stál slovenský rímskokatolícky gotický chrám Svätej Trojice[4]
• 1380: bratia karmelitáni na mieste chrámu Svätej Trojice postavili nový kostol a spolu s ním aj neveľký kláštor,[5] kostolu ponechali patrocínium Svätej Trojice, z čoho sa dá vyvodiť, že prestavbu iniciovalo mesto, nie bratia, lebo tí by ho pravdepodobne po prestavbe zasvätili Panne Márii, ktorej kult rozširovali[3]
• 1529: bratia karmelitáni odišli z mesta a budovy kostola a kláštora prepadli do mestskej správy, mesto ich počas reformácie používalo na hospodársko-obranné účely[3][5][6]
• 1661: rozhodnutím panovníka Leopolda I. kostol a kláštor pripadli bratom františkánom z neďalekej Nižnej Šebastovej[5]
• 1671: bratia františkáni prevzali kostol a kláštor, dostať sa k nemu im trvalo 10 rokov kvôli tomu, že evanjelická mestská rada nebola ochotná ani po viacerých intervenciách panovníka vpustiť bratov do mesta. To sa zmenilo až keď roku 1671 obsadila Prešov kráľovská armáda na čele s generálom Spankaouom[5][3]
• 1671: vďaka finančnej pomoci baróna Františka Klobušického z Prešova a barónky Šóšovej zo Solivaru čoskoro po prevzatí kostola františkánmi začala prestavba gotického kostola, a to presbytéria a lode kostola, ku ktorej boli medzi piliermi pribudované bočné kaplnky[6][7]
• 1682: počas Tököliho povstania bol v auguste toho roku Prešov obsadený povstaleckými vojskami, ktoré zničili časť vybavenia farského kostola sv. Mikuláša a kostola sv. Jozefa, mesto vtedy museli opustiť jezuiti a minoriti, bratia františkáni mohli naopak zostať a slúžiť katolícke bohoslužby, ale s obmedzeniami[3]
• 1685: povstanie bolo potlačené a kostol sa vrátil do správy Rádu menších bratov[3]
• 1704: počas povstania Františka II. Rákociho obsadilo jeho vojsko Prešov[3]
• 1705: osobitná, konfesiálne zmiešaná komisia riešila rozdelenie kostolov v meste pre jednotlivé cirkvi, Františkánsky kostol ponechala františkánom[3]
• 1708 – 1718: rozsiahlejšia rekonštrukcia kostola a kláštora, ktorú viedol košický staviteľ Ján Tornyossi a ktorú finančne podporovala rodina Klobušickovcov, kostol bol daný pod patrocínium svätého Jozefa, bolo upravované priečelie kostola s dvomi vežami. Prestavba kostola bola inšpirovaná jezuitským kostolom III Gésu v Ríme[3][8][5]
  • Hlavný zásah bol urobený v pôdoryse pôvodne gotického presbytéria. Obvodové múry ponechali, zaklenuli ich ale dvoma poliami ranobarokovej lutenovej klenby. Zvnútra vystavali priečku, ktorá z polygónu vytvorila obdĺžnik. V oblúku dole je dnes sakristia, hore bol chór pre rehoľníkov, dnes je tam kaplnka Svätých Relikvií.[3]
• 1732 – 1735: ďalšia rekonštrukcia, pri ktorej boli osadené aj barokové lavice používané dodnes[8][5][9]
  • 1732: bol novovytvorený oltár svätej Rodiny a získal bohatú sochársku výzdobu. Jeho autor František Strecius na ňom umiestnil vyše 40 rozličných plastík, uprostred ktorých bol 12-ročný Ježiš, Panna Mária a svätý Jozef, ktorému je kostol zasvätený[10]
  • 1734: chrámové priečelie doplnené štukovou ornamentikou a štyrmi pieskovcovými plastikami. Plastiky predstavujú svätých Róchusa, Floriána, Františka a Antona. Ich autorom je Šimon Griming[5]
  • 1735: kostol bol v 14. nedeľu po Svätom Duchu slávnostne posvätený arcibiskupom kaločským, grófom Klobušickým[5]
• 1870: dňa 21. decembra toho roku zasiahol kostol ničivý požiar, ktorý zničil celý interiér kostola vrátane bohato zdobeného hlavného oltára – krátko na to sa začalo s rekonštrukciou[5] Pôvodný oltár nahradila iluzívna olejová nástenná maľba, ktorej autorom je františkán Konrád Švestka, rodák z Kroměříža a ktorá zobrazuje pôvodný oltár pred zničením[5][9][10][3]
• 1888: po nákladných rekonštrukčných prácach vypukol 3. decembra 1888 nový požiar, pri ktorom zhoreli obe štíhle kostolné veže a zostalo z nich len torzo, ktoré výraznejšie nezmenilo svoju podobu do súčasnej doby[5]
• 1944: počas bombardovania mesta Sovietskou armádou cez druhú svetovú vojnu bola strecha kostola a vitrážové okná poškodené[3]
• 1947: po skončení vojny došlo k obnove poškodených častí chrámu a na priečelie boli doplnené obrazy – sgrafitá – zobrazujúce Najsvätejšiu Trojicu a Svätú Rodinu, ich autorom je Mikuláš Jordán, ktorý tým nahradil staršie obrazy na ten istý námet[3]
• 1950: v rámci nezákonnej násilnej likvidácie mužských kláštorov, ktorá je známa pod názvom Akcia K boli všetci rehoľníci v Česko-Slovensku interovaní a kláštory boli zrušené, to sa nevyhlo ani Františkánskemu kláštoru v Prešove. Kostol ale zostal v majetku katolíckej cirkvi[9][11]
• 1984 – 1991: kostol bol podrobený generálnej oprave[5]
• 1990: bratia františkáni sa vrátili do svojho kláštora a kostola, ktorý im nezákonne vzali zločiny Komunistickej strany Česko-Slovenska[9]

• Pred rokom 1482 sa menší bratia usadili na Solivare, konkrétne pri kostole Najsvätejšej Trojice postaveného roku 1413, ktorý je dnes farským kostolom Farnosti Najsvätejšej Trojice Prešov – Solivar[11]
• Bratia opustili Solivar v druhej polovici 16. storočia[11]
• Roku 1634 sa bratia usadili v Nižnom Šebeši, dnes Prešov – Nižná Šebastová[11]
• V 17. storočí sa bratia usilovali získať kláštor po karmelitánoch, slúžili sväté omše pre prešovských katolíkov v ich domoch, mesto bolo vtedy viac protestantské[11]
• Z Nariadenia cisára Leopolda I. z roku 1661 dostali franitškáni kostol a kláštor po karmelitánoch, evanjelická mestská rada však katolíckym mníchom bránila vstúpiť do mesta, a preto si kostol prevzali až o desať rokov neskôr, v roku 1671, potom čo do mesta prišli Habsburské vojská[11][6]
• Roku 1679 zomrelo až 8 rehoľných bratov na mor[11]
• Františkánsky kláštor nebol oproti iným kláštorom zrušený nariadeniami cisára Jozefa II. z roku 1787, bratia nesmeli nosiť pre nich typické hnedé habity, ale museli nosiť čierne, preto ich začali prezývať „čierni františkáni“[11]
• Od roku 1930 mali františkáni sídlo aj v budove Komisariátu Svätej Zeme na Dilongovej 13[11]
• Komunistami pripravená zločinná Akcia K, ktorá sa svojou brutalitou do dejín zapísala ako Barbarská noc a ktorá pripravila všetky rehoľné spoločenstvá o ich kostoly a kláštory a rehoľníkov internovala sa nevyhla ani prešovským františkánom[11][9]
• V roku 1990 sa rehoľný život v kostole svätého Jozefa obnovil[11][9]

Pri západnej strane kostola sa rozlieha Františkánske námestie, po ktorého obvode rastú majestátne pagaštany. Tieto v lete poskytujú príjemný tieň, na jeseň radosť deťom zo zbierania spadnutých plodov a v zime na nich svieti dekoračné osvetlenie.

Z námestia sa dá priamo dostať na Slovenskú ulicu, Konštantínovu ulicu, Svätoplukovu ulicu a ulicu Hurbanistov.[12]

Pred vstupom do kostola sa na námestí týči niekoľko metrov vysoké súsošie, ktorého hlavná socha je socha svätého Róchusa, protimorového patróna.

Dali ho postaviť v roku 1730 františkánski mnísi. Autorom pieskovcového súsošia je Šimon Grimming, ktorý vytvoril v roku 1734 pre františkánsky kostol aj štyri pieskovcové plastiky svätcov - Róchusa, Floriána, Františka a Antona. Pieskovcové súsošie sv. Róchusa bolo roku 1733 umiestnené na voľnom priestranstve pred kostolom. Úplne bolo dokončené až v roku 1795. Ďalšia renovácia súsošia sa uskutočnila v roku 1843.

V súčasnosti sú originály sôch v uložené v depozitári, vo veži konkatedrály svätého Mikuláša, a pred Františkánskym kostolom sú ich verné kópie.

Súsošie je vedené ako Národná kultúrna pamiatka Slovenskej republiky pod číslom ÚZPF 2258/3. Za kultúrnu pamiatku bolo vyhlásené 4. marca 1977.[13]

• 
  Súsošie sv. Róchusa, v pozadí kostol
• 
  Detaliný záber na sochu sv. Róchusa

Rímsa nad vstupom

Barokové priečelie zdobí štuková ornamentika a štyri pieskovcové sochy zobrazujúce svätých Róchusa s malým psíkom, ako prstom ukazuje na morovú ranu na svojej nohe, Františka, Floriána hasiac oheň a Antona. Autorom sôch je košický mešťan Šimon Griming. Kópie vytvoril v roku 1987 majster Ladislav Rezek z Hoříc. Originály sú uložené vo veži konkatedrály svätého Mikuláša.

Na pravej strane z čelného pohľadu je umiestnený kríž. Vstupný portál na prízemí, lemovaný piliermi vystupujúcimi zo steny, je zakončený prelomeným trojuholníkovým štítom, v strede s erbom v barokovom ornamente. Nad ním je štíhle trojité polkruhovo zakončené okno, ktoré od trojice menších okien v hornej časti priečelia oddeľuje masívna rímsa.[5]

Na priečelí sú od roku 1947 obrazy – sgrafitá – zobrazujúce Najsvätejšiu Trojicu a Svätú Rodinu, ich autorom je Mikuláš Jordán, ktorý tým nahradil staršie obrazy na ten istý námet[3]

Pri vonkajšom pohľade na kostol dominujú dve 30-metrové[9] veže – severná je zvonica. Na ich vrchoch sú umiestnené dvojramenné, tzv. kardinálske kríže. Uprostred veží na vrchole je umiestnený františkánsky znak.

• 
  Priečelie chrámu
• 
  Chrám

V severnej veži sa nachádzajú zvony z roku 1925 od firmy Buchner z Košíc.[3]

• Najväčší zvon má priemer 122 cm a nápis: „JESUS, MARIA, JOSEPH ADSTATE NOBIS IN MORTIS HORA,“ čo v preklade znamená: „Ježiš, Mária, Jozef, stoje pri nás v hodine smrti“[3]
• Druhý zvon má priemer 83 cm a nápis: „S. FRANCISCE ORA PRO NOBIS,“ čo v preklade znamená: „Sv. František, oroduj za nás“[3]
• Tretí zvon má priemer 70 cm a nápis: „S. ANTONI DI PADVA ORA PRO NOBIS,“ čo v preklade znamená „Sv. Anton Paduánsky, oroduj za nás“[3]
• Štvrtý zvon, umieráčik, má priemer 50 cm a je na ňom kríž[3]

Františkánsky Kostol svätého Jozefa je jednoloďovým kostolom s šiestimi pribudovanými kaplnkami po stranách.

Dĺžka lode je 40 metrov, široká je 18 metrov a jej vnútorná výška dosahuje 13 metrov.[9][3]

Kostolu dominuje nástenná maľba

Detailný záber na tabernákulum strážené sochami anjelov

Oltárnemu priestoru dominuje iluzívna nástenná olejomaľba, ktorá bola vytvorená 1872 františkánom Konrádom Švestkom z Kroměříža.[3] Maľba zobrazuje pôvodný oltár od Františka Streciusa z roku 1732, ktorý však 21. decembra 1870 ľahol popolom. Na pôvodnom oltári bolo umiestnených až 42 plastík uprostred ktorých bol 12-ročný Ježiš, Panna Mária a svätý Jozef, ktorému je kostol zasvätený[3]

Súčasťou výzdoby oltára je majestátny obraz Svätej Rodiny od Konráda Švestku, ktorý je najväčším skarálnym obrazom v Prešove.[9] Nad ústredným obrazom držia dvaja anjeli štít s nápisom:

To v preklade znamená: „Plameňom zhubným zničený 21. dec. 1870.“ Pod touto informáciou sú uvedené roky rekonštrukcií, a síce: 1872, 1907, 1947, 1992.

Po bokoch oltárneho obrazu sú na pravo z pohľadu ľudu svätý apoštol Peter s kľúčmi od Nebeského kráľovstva a knihou a na ľavo svätý apoštol Pavol s mečom a knihou. Nad apoštolmi sú vitrážové okná do kaplnky Svätých Relikvií za oltárom, ktoré zobrazujú Zvestovanie od Mikuláša Jordána. Tieto boli doplnené roku 1956. A nad nimi sú dvaja anjeli spínajúc ruky k modlitbe.[3]

V najvyššej časti oltára sú štyri sochy apoštolov – evanjelistov, naľavo: svätí Matúš a Marek; napravo: svätí Lukáš a Ján.[3] Nad nimi je už len tzv. ďatelinový kríž. Pod nimi je polkruhový obraz zobrazujúci Narodenie Pána.

Na menze hlavného oltára je umiestnené tabernákulum, ktoré má na svojich diverkach grécke písmená A (alfa) a Ω (omega) odkazujúce na výrok Ježiša Krista: „Ja som Alfa a Omega, Prvý a Posledný, Počiatok a Koniec.“[14] Po bokoch sú dvaja skláňajúci sa, adorujúci anjeli. Nad svätostánok bol v roku 1939 pribudovaný trón od Alojza Nevického[3] na vystavovanie Najsvätejšej Sviatosti, v súčasnosti je v ňom kríž a večné svetlo označujúce prítomnosť Boha.

Pražské Jezuliatko v postrannej kaplnke svätej Terezky od Ježiša

Kaplnky s oltármi boli ku kostolu pristavané krátko po prevzatí kostola a kláštora bratmi františkánmi roku 1671.[7]

• 
  Kaplnka sv. Antona Paduánskeho
• 
  Kaplnka sv. Kríža počas pôstu
• 
  Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie
• 
  Kaplnka Matky ustavičnej pomoci
• 
  Kaplnka sv. Františka z Assisi
• 
  Kaplnka Božského Srdca Ježišovho
• 
  Kaplnka sv. Terezky od Ježiša

Prvá južná kaplnka, ktorá je najbližšie k hlavnému oltáru je ozdobená oltárom s podobizňou svätého Antona Paduánskeho, františkánskeho kňaza a učiteľa Cirkvi. Podľa roku, ktorý je napísaný na oltári vedľa erbu donátorov Klobušikovcov bol tento vybudovaný roku 1719, socha svätca potom pochádza zo začiatku 20. storočia.[3]

Po bokoch svätého stojaceho uprostred stoja dvaja proroci s knihami. Na vrchu je plastika Ducha Svätého v podobe holubice obklopený anjelmi a mrakmi. Baroková menza má tvar rakvy.[3]

V kaplnke sú pochovaní barón František Klobušický a Terézia Klobušická, v južnom múre kaplnky sa nachádza v stene malá rakvička s erbom arcibiskupa a grófa Františka Klobušického, pod ňou je mramorová doska s textom:[3]

To v preklade znamená:[3]

Oltár pôvodne stál v kaplnke svätého Františka z Assisi, ktorá je oproti. Na miesto, na ktorom je dnes bol prenesený v roku 1947.[3]

Prostredná južná kaplnka obsahuje barokový oltár Svätého Kríža, ktorému dominuje ukrižovaný Syn Človeka, pri ktorom sú jeho matka Mária a apoštol Ján. V hornej časti oltára je na modrom podklade Božie oko obklopené malými anjelmi (putti). Na menze v tvare rakvy sú uložené symboly ukrižovania: kríž, tŕňová koruna, remienky z biča a stĺp s povrazom. Celý komplex pochádza z druhej polovice 18. storočia.[3]

Vo vianočnom čase býva táto kaplnka zakrytá betlehemom.

Tretia južná kaplnka má v sebe barokový oltár Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska,[15] z druhej polovice 18. storočia. V prostrednej časti za sklom je samotná Panna Mária držiac mŕtveho Ježiša, po stranách sú (tiež za sklom) dve rehoľníčky, jedna drží Bibliu a druhá kríž. Na vrchu oltára je zobrazený Boh Otec držiac v ruke glóbus, čo symbolizuje, že Zem je v Božích rukách. Vedľa neho sú dvaja adorujúci anjeli a dve okrídlené hlávky anjelov.[3]

V tejto kaplnke sú trvalo vystavené relikvie svätého Jána Pavla II.[16]

Kaplnka je najmenšou z postranných kaplniek v kostole, nachádza sa v južnej veži. Je v nej obraz Panny Márie vyjadrujúci hlbokú mariánsku úctu.

Pôvodne išlo o kaplnku Svätého Kríža, čo znázorňoval aj oltárny obraz, na kaplnku Matky ustavičnej pomoci bola prebudovaná v roku 1947. Menza je pôvodná – baroková.

Prvá severná kaplnka je kaplnkou svätého Františka z Assisi, zakladateľa Rádu menších bratov. Jeho oltár pochádza z 30. rokov 20. storočia a je postavený v novobarokovom štýle. Ústrednú plastiku tvorí Ježiš Kristus, ktorý z kríža obíjma svätého Františka z Assisi. Po bokoch stoja svätci Tretieho Rádu svätého Františka:[3]

• svätá Alžbeta Uhorská s chlebom a ružami, ktorá podľa povesti niesla v zástere chlieb chudobným, a keď ju stretol manžel a opýtal sa jej, čo nesie, ona mu odpovedala, že ruže. Keď sa manžel chcel pozrieť a ona odkryla zásteru, naozaj tam boli kvety.[17][18]
• svätý Ľudovít IX., francúzsky kráľ s korunou na hlave držiac meč a zástavu.

Nad Ukrižovaným je erb Rádu menších bratov – dve prekrížené prebodnuté ruky: holá ruka je Kristova a ruka v odeve je Františkova.[19] Na vrchole oltára je Boh Otec držiac glóbus. Na menze oltára stoja dvaja anjeli, ktorí držia Veronikinu šatku z Krížovej cesty.[3]

Na stene kaplnky, nad dverami do chodby, ktorá smeruje do kláštora, je zavesený oltárny obraz modliaceho sa svätého františkána Petra z Alkantary pred krížom.[3]

Oltár vytvoril prešovský umelec, rezbár Alojz Nevický.[3]

Prostredná severná kaplnka je určená pre Najsvätejšie Srdce Ježišovo, dominuje jej barokový oltár, na ktorom je plastika Ježiša Krista z prvej polovice 20. storočia. Nad Ježišom je baldachýn, ktorý pridržiavajú dvaja anjeli. Pod baldachýnom je emblém bociana držiac kúsok zlata odkazujúc na povesť, že Františkovi Klobušickému zhodil bocian kúsok zlata počas poľovačky a to ho podnietilo, aby sa stal mecénom Františkánskeho kostola a začal ho podporovať.[3][5]

Tretia severná kaplnka je kaplnkou svätej Terézie z Lisieux, ktorá je ľudovo nazývaná „Terezkou od Ježiša“. Kaplnke dominuje secesno-novorománsky oltár kľačiacej rehoľníčky – karmelitánky – svätej Terézie z Lisieux, ktorá berie ruže od malého Ježiša, ktorý sedí v náručí svojej Matky, Panny Márie. Toto odkazuje na jej prísľub, že ak sa dostane do Neba, bude oditaľ sypať na Zem ruže dobrodenia. Pri ich nohách sú tri okrídlené hlavičky anjelov, anjeli sú aj po stranách oltára. Uprostred menzy oltára je vyrezávaný kríž s umučením. Na oltári boli až do tzv. novej liturgickej reformy (1970) tri kanonické tabuľky v ozdobných rámoch so stálymi omšovými textami. V spodnej časti menzy je františkánsky znak.[3]

Oltár vytvoril prešovský umelec, rezbár Alojz Nevický.[3]

Na menze oltára je umiestnená socha Pražského Jezuliatka.

Organ na chóre

Na chóre sa týči organ, ktorého zvuk dokonale zapĺňa celý priestor kostola. Organová skriňa je v klasicistickom slohu. V porovnaní s celkovou honosnosťou chrámu je orgán celkom jednoduchý. Keď ho postavil Otto Rieger z Budapešti bol dvojmanuálový, v roku 1995 bol prebudovaný na trojmanuálový. Majstri z českej Kutnej Hory z firmy Organa mu pridali 7 nových registrov a upravili celú pôvodnú dispozíciu.[3]

Organ má po poslednej rekonštrukcii 2228 píšťal.[3]

Baroková kazateľnica z prvej polovice 18. storočia je umiestnená na severnej strane kostola. Na jej strieške je postava Ježiša, pod ktorým sú dvaja anjeli a štyria západní cirkevní otcovia:[3]

• sv. Gregor – pápež s tiarou na hlave a holubicou na ramene (to naznačuje, že počúva hlas Ducha Svätého)
• sv. Hieronym – kňaz s klobúkom na hlave
• sv. Augustín a sv. Ambróz – biskupi s mitrami na hlavách

Z vnútornej strany zvukovej striešky, ktorá usmerňuje zvuk tak, aby bol kňazov hlas počuť v celom kostole je Duch Svätý ako holubica. Na zábradlí je františkánska ruka s krížom, čo je pre františkánske kostoly typické.[3]

Z vonkajšej strany parapetu sú umiestnení v kartušových rámoch štyria evanjelisti so svojimi symbolmi:[3]

• sv. Matúš – človek
• sv. Marek – lev
• sv. Lukáš – býk
• sv. Ján – orol

Uprostred je vyučujúci Ježiš. Pod kazateľnicou sú tri plastiky anjelov a dva erby.[3]

• 
  Kazateľnica
• 
  Kazateľnica

Barokové lavice, ktoré sú používané do dnešných čias boli v kostole osadené v polovici 18. storočia.[9] Ich točené pilastre sú ozdobené rastlinnými motívmi, zavíjaným ornamentom a plastikami levov.[3]

Štrnásť sadrových reliéfov zastavení krížovej cesty zo začiatku 20. storočia je rozmiestených po severnej a južnej strane kostola.[3]

Paralelne s loďou kostola je severne vybudovaná súvislá freskami zdobená chodba, cez ktorú sa dá dostať k spovedniciam, do sakristie, do kláštora a do kostola. V chodbe je postavená kaplnka Panny Márie Lurdskej určená k adorácii mariánskych ctiteľov. Veriaci môže prežiť svätú omšu aj v chodbe, lebo je tam zavedený reproduktor.[9]

• 
  Kaplnka Panny Márie Lurdskej

Východ z chodby do kostola bol v minulosti na mieste terajšieho okna.[3]

Na mieste, kde sú dnes spovednice, stál v minulosti barokový tzv. Porcinkulový oltár, ktorého ústredný motív bol vyobrazený na obraze zobrazujúcom svätého Františka z Assisi ako dostáva od Ježiša Krista dar plnomocných odpustkov pre Kostol Panny Márie Anjelskej v Assisi. Obraz je na chóre nad sakristiou.[3]

Na Františkánskom námestí je od roku 2013 každoročne umiestnený betlehem.[7]

Jeden je rovnako aj vo vnútri chrámu, cez vianočné obdobie sa nachádza na mieste kaplnky Svätého Kríža a je často označovaný za najkrajší betlehem v Prešove. Bol zakúpený roku 2017 z talianskej Padovy a obsahuje pohyblivé figúrky, čo je v rámci mesta unikát.[20][21] Betlehem je pre bratov františkánov špeciálnou záležitosťou, prvý, kto vytvoril takú scénu bol ich zakladateľ, svätý František z Assisi.[20]

Vedľa betlehemu umiestňujú relikvie:[20]

• Relikvia jasličiek Pána Ježiša – hlavný relikviár sa nachádza v Bazilike Santa Maria Maggiore
• Relikvia svätého Františka z Assisi