Deň pracovného pokoja

Dni pracovného pokoja sú dni, na ktoré pripadá nepretržitý odpočinok pracujúcich v týždni, a sviatky.

Podľa Zákonníka práce prácu v dňoch pracovného pokoja možno nariadiť len výnimočne, a to po prerokovaní s príslušným odborovým orgánom. V deň nepretržitého odpočinku v týždni možno zamestnancovi nariadiť len tieto nevyhnutné práce, ktoré sa nemôžu vykonať v pracovných dňoch:

• naliehavé opravárske práce
• nakladacie a vykladacie práce
• inventúrne a uzávierkové práce
• práce vykonávané v nepretržitej prevádzke za zamestnanca, ktorý sa nedostavil na zmenu
• práce na odvrátenie nebezpečenstva ohrozujúceho život, zdravie alebo pri mimoriadnych udalostiach
• práce nevyhnutné so zreteľom na uspokojovanie životných, zdravotných a kultúrnych potrieb obyvateľstva
• kŕmenie a ošetrovanie hospodárskych zvierat
• naliehavé práce v poľnohospodárstve v rastlinnej výrobe pri zakladaní, ošetrovaní a zbere pestovaných plodín a pri spracovaní potravinárskych surovín

Vo sviatok možno zamestnancovi nariadiť len práce, ktoré možno nariadiť v dňoch nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni, práce v nepretržitej prevádzke a práce potrebné pri strážení objektov zamestnávateľa. To však nevylučuje možnosť dohody zamestnávateľa so zamestnancom, že bude vykonávať prácu, ktorá nespadá pod tieto výnimky.[1]

Na pracoviskách s nočnými zmenami sa začína deň pracovného pokoja hodinou zodpovedajúcou nástupu zmeny, ktorá v pracovnom týždni nastupuje podľa rozvrhu zmien ako prvá.

Zoznam dní pracovného pokoja určuje zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov.