Padova
Padova je mesto v severnom Taliansku na rieke Bacchiglione, v Benátsku. Je hlavným mestom provincie Padova. Leží 30 km západne od Benátok. Má okolo 212 500 obyvateľov.
Padova | |||
mesto | |||
|
|||
Štát | Taliansko | ||
---|---|---|---|
Región | Benátsko | ||
Provincia | Padova | ||
Súradnice | 45°25′S 11°52′V | ||
Rozloha | 92 km² (9 200 ha) | ||
Obyvateľstvo | 212 989 (31. 12. 2009) | ||
Hustota | 2 315,1 obyv./km² | ||
Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | ||
- letný čas | SELČ (UTC+2) | ||
PSČ | 35100 | ||
Tel. predvoľba | 049 | ||
Poloha mesta v rámci Talianska
| |||
Wikimedia Commons: Padua | |||
Webová stránka: comune.padova.it | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
| |||
Dejiny
Rímske Patavium bolo na začiatku cisárskej doby jedno z najbohatších miest, ale v roku 452 ho vyplienili Huni. V roku 1164, za vlády dynastie Hohenstaufovcov, získala Padova ako prvé severotalianske mesto nezávislosť od ríšskej moci. V roku 1318 sa dostalo pod vládu rodiny Carresiovcov a v roku 1405 si ho podmanili Benátky. Význam Padovy v stredoveku a v období renesancie spočíval hlavne v univerzite, ktorá bola založená v roku 1222 a ktorú v roku 1238 cisár Fridrich II. ešte rozšíril. V Padove žil i zomrel rímsky historik Titus Livius a začiatkom 13. storočia tu pôsobil svätý Anton Padovský.
Pamiatky
Najväčšou historickou pamiatkou je Basilica di Sant'Antonio da Padova, v ktorej je pochovaný svätý Anton Padovský. Mohutná stavba bola vybudovaná v 13. a 14. storočí ako pilierová bazilika. Je to fantastická zmiešanina románskych, gotických a byzantských štýlových tvarov s dvoma štíhlymi vežami, špicatou kužeľovou strechou nad krížením a siedmimi polguľovými kupolami, postavenými v roku 1424. Pred kostolom stojí i jazdecká socha Gattamelatu, ktorú v roku 1453 vytvoril Donatello. Je to bronzový pamätník na počesť Erasma da Narni, ktorý bol v rokoch 1438 - 1441 veliteľom Benátskej republiky a ktorého pre neobyčajnú diplomatickú šikovnosť prezývali Gattamelata - Strakatá mačka.
V Padove sa nachádza ešte mnoho ďalších bazilík, kostolov a palácov. Okrem nich je významnou historickou pamiatkou aj múr, ktorým je obohnaná celá Padova. V meste možno nájsť aj viacero múzeí, divadiel a taktiež najväčšie talianske insektárium.
Osobnosti mesta
- Titus Livius, (* 59 pred Kr. – † 17), rímsky historik
- Anton Padovský, (* 1195 – † 1231), katolícky svätec
- Marsilius z Padovy (* asi 1275 - † asi 1343), filozof, politický činiteľ, teológ, publicista, lekár, renesančný humanista
- Mikuláš Kopernik (* 1473 – † 1543), poľsko-nemecký astronóm, filozof, humanista, kanonik a ekonóm; autor heliocentrizmu
- Gerolamo Cardano (* 1501 – † 1576), matematik, filozof a astrológ
- Andrea Palladio (* 1508 - † 1580), neskororenesančný architekt a teoretik architektúry
- Andreas Vesalius (* 1514 – † 1564), flámsky lekár a anatóm
- Jakub Zabarella, (* 1533 – † 1589), filozof a logik
- Galileo Galilei (* 1564 – † 1642), filozof, fyzik, astronóm, matematik
- Giovanni Battista Belzoni (* 1778 – † 1823), cestovateľ, inžinier a amatérsky archeológ
- Arrigo Boito (* 1842 – 1918), spisovateľ, básnik, novinár a hudobný skladateľ
- Tullio Levi-Civita (* 1873 - † 1941), matematik
- Giorgio Abetti (* 1882 – † 1982), astronóm
Slováci, ktorí tu pôsobili
- Milan Stanislav Ďurica (* 1925) – rímskokatolícky kňaz, salezián, slovenský historik, univerzitný profesor.
Partnerské mestá
Galéria
- Bazilika Santa Giustina
- Kaplnka s relikviami, Basilica del Santo
- Prato della Valle a Basilica del Santo
- Kostol Chiesa degli Eremitani
- Eliptický kanál na námestí Prato della Valle
- Caffè Pedrocchi
- Torre dell'Orologio
- Bazilika svätého Antona