Solivar (Prešov)
Solivar je mestská časť krajského mesta Prešov (mestská časť číslo 5). Nachádza sa v jeho juhovýchodnej časti.
| Solivar | |||
| mestská časť Prešova | |||
 Sklad soli na Námestí Osloboditeľov | |||
| Štát |  | ||
|---|---|---|---|
| Kraj | Prešovský kraj | ||
| Okres | Prešov | ||
| Vodný tok | Soľný potok | ||
| Nadmorská výška | 295 m n. m. | ||
| Súradnice | 48°58′44″S 21°16′11″V | ||
| Obyvateľstvo | 10 799 (2019) | ||
| PSČ | 080 05 | ||
| EČV | PO | ||
 Poloha mestskej časti na Slovensku  Poloha mestskej časti na Slovensku
| |||
 Poloha mestskej časti v rámci Prešovského kraja Poloha mestskej časti v rámci Prešovského kraja
| |||
| Wikimedia Commons: Solivar | |||
| Freemap.sk: mapa | |||
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
| |||
Pôvodne išlo o tri nezávislé obce (ktoré ale už na zač. 20. stor. boli fyzicky zrastené):
- Solivar (-oficiálny názov od roku 1928; historicky aj: Soľnohrad, Slaná, Sľaná, Šovár, Šóvár[1][2][3]; 1918-1928 oficiálne: Soľnohrad alebo Slaná alebo Soľný hrad[3][4]; maď. pôvodne S(o)óvár, od r. 1873 Tótsóvár; po nemecky Salzburg[2][4])
- Soľná Baňa (súčasný pravopis: Soľná baňa; iné názvy: Baňa, Solivar, maď. Sóbánya)[4][2][1][5] a
- Šváby (iné názvy: Nemecký Soľnohrad, Šovár, Šóvár, maď. Németsó(o)vár). [4][2][1]
V roku 1960 boli obce Soľná Baňa a Šváby pričlenené k obci Solivar[4], niekedy sa uvádza, že takto rozšírený Solivar sa dočasne volal Veľký Solivar. Uznesením rady ONV z 29. júla 1971 č.102 bola takto rozšírená obec Solivar pripojená k mestu Prešov.
Solivar má vlastnú históriu spojenú s ťažbou soli v tomto regióne, z čoho vychádza aj jeho pomenovanie Solivar.
Samospráva
Výbor mestskej časti 5 Solivar-Soľná Baňa-Šváby je samostatným volebným obvodom (mesto ich má sedem) a v mestskom zastupiteľstve Mesta Prešov ho zastupujú štyria poslanci (MsZ má v Prešove celkovo 31 poslancov). Na volebné obdobie 2018-2022 boli v tomto volebnom obvode zvolení poslanci: Peter Krajňák (predseda), Ľudovít Malaga, Vladimír Feľbaba, Miroslav Benko.
História
- 1223 kráľ Belo IV. daroval potok (Soľný potok) spolu so Soľným hradom Bohumilovi a Heribanovi Chypkácim[6]
- 1262 donačná listina kráľa Bélu IV.
- 1332 Solivar ako samostatná farnosť
- Sókut z dôb panovania rodu Soósovcov
- od 15. storočia Soovar
- 1570 od tohoto roku sa začína objavovať názov Soľná baňa
- 1571 začiatok hĺbenia Cisárskej šachty (155 m), ktorú riadil správca kráľovskej koruny, spišský gróf Salm.[7] Šachta je neskôr volaná Leopold
- 1572 začiatok hlbinnej ťažby
- 1674 stavba jednopodlažnej barokovej budovy skladu a budovy gápľa, ktorý bol postavený nad šachtou Cisárska[8]
- 1728 zriadenie samostatného referátu pre soľ v Uhorsku, vedením boli poverení Nemci
- 1752 zmena technológie dobývania po zatopení baní
- 1757 farským kostolom sa stáva kostol Najsvätejšej trojice
- 1780 pristavanie poschodia na budove skladu a zakrytie drevenou krytinou, začiatkom 18. storočia prebudovanie priečelia a klasicistickej veže s vežovými hodinami
- 1799 cisár František I. schválil listinu ktorou zriadil osadu tvorenú pracovníkmi Soľnobane žijúcich v jej okolí s vlastným štatútom, policajným poriadkom. V obci platila v rovnoprávnosť pred zákonom. Obec bola vyňatá spod zemepanských súdov, mala vlastné súdnictvo pre nižšie previnenia a bola oslobodená od vojenských povinnosti
- 1800 výstavba varne František
- 1806 výstavba druhej varne Ferdinand
- 1918 začiatok tretieho obdobia ťažby soli – varenie soli
- 1819 veľký požiar, pri ktorom zhorela varňa František
- 1924 ukončenie práce v starých solivaroch
- 7. marca 1925 uvedenie do prevádzky nového vákuového solivaru Prezident Masaryk
- 1931 zbúranie varne Ferdinand
- 19. januára 1945 oslobodenie Solivaru jednotkami Červenej armády, ktorým velil generál Petrov [9]
- 1946 prechod na novú technológiu lúhovania vrtov z povrchu
- 1960 (?1970) pričlenenie obcí Soľná baňa a Šváby k obci Solivar
- 1970 vyhlásenie starých objektov solivaru za národnú kultúrnu pamiatku
- 29. júla 1971 bola obec Solivar pričlenená ako mestská časť k Prešovu[10]
- 1984 objekty nového solivaru z roku 1925 registrované v ÚZPF pod č. 4239[11]
- 18. mája 1986 požiar budovy skladu pri ktorom zhorela nenapodobniteľná svorníková drevená konštrukcia krovu.[12]
- 2008 ťažba soli dosahovala 100 tisíc ton soli
- 2009 v júni je vyhlásený konkurz na firmu SOLIVARY akciová spoločnosť Prešov, po 439 rokoch je ukončená ťažba na ložisku Soľná baňa
- 2010 riešia sa problémy s výtokmi soľanky v priestore Soľná baňa
- 2016 rekonštrukcia solivaru
- 2017 Solivar začína byť populárnou pamiatkou v strednej Európe.
Kostoly a pamiatky na Solivare
- Kostol sv. Štefana na Hrádku – najstarší solivarský kostol o čom svedčí epitaf Juraja Soósa z roku 1261, slúžil ako farský kostol do roku 1757
- Farský kostol Najsvätejšej Trojice na Solivare – prvý kostol postavený Šimonom Soósom roku 1413, prestavaný počas 18. storočia, od roku 1757 je farským kostolom[13]
- Kostol Narodenia sv. Jána Krstiteľa na Soľnej bani – začiatok výstavby banského kostola roku 1719, 1778 zemetrasenie, konsekrácia nového kostola bola 29. augusta 1825[14]
- Kaplnka sv. Róchusa na Soľnej bani
- Komunitno-pastoračné centrum Jána Pavla II. na Sídlisku Šváby – požehnanie kaplnky a celého objektu KPC sa uskutočnilo 24. mája 2009[15]
- pamiatková zóna Soľná baňa – do ktorej patria gápeľ stojaci nad Cisárskou (Leopold) šachtou, klopačka, rezervoáre na soľanku, huta, varňa, sklad soli a kováčske dielne.
- Soľný hrad[16] (Castrum Salis, Soowar) podľa kostola na Hrádku stál prvý asi drevený hrad v priestoroch kostola sv. Štefana, zrúcanina druhého stojí nad Ruskou Novou Vsou a je nazývaný Zbojnícky hrad[6][17]
- Soľnobanská čipka – paličkovaná čipka tradujúca sa zo 16. storočia, od 1. júna 2002[18] zachovávaná Soľnobanským čipkárskym cechom. Je zapísaná v Zozname zapísaných a chránených označení pôvodu a zemepisných označení do registra Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky[19]
Doprava
Cez Solivar prechádzajú štátne cesty tretej triedy v smere na Zlatú Baňu č. 0682 a Ruskú Novú Ves č. 0683.[20]
Mestská časť nemá železničnú dopravu.
Dopravný podnik mesta Prešov zabezpečuje dopravu linkami
- Trolejbus č. 1 – Šebastová – Solivar
- Autobus č. 11 – Na Rúrkach – Solivar
- Autobus č. 19 – Nemocnica – Solivar
- Autobus č. 44 – Solivar – Kpt. Nálepku
- Autobus č. 46 – Veľká pošta – Ruská Nová Ves
- Nočný spoj N1 – Sídlisko III – Solivar
Referencie
- Pamiatky a múzeá. [s.l.] : Tatran, 2005. 682 s. S. 34. (Citát okrem iného: ...V roku 1918 bola obec premenovaná na Soľnohrad. Až v jeseni roku 1928 sa názov obce Soľnohrad zmenil na Solivar, doterajší Solivar na Solnú Baňu a nemecký Soľnohrad na Šváby...)
- VARSIK, Branislav. Zo slovenského stredoveku. [s.l.] : SAV, 1972. 534 s. S. 81.
- Solivar in. Masarykův slovník naučný VI. 1932. S. 802
- BUTKOVIC, Š. : Dejiny tažby soli v Solivare. Východoslovenské vydavateľstvo, n. p., Prešov: 1978, s. 11, 156 strán
- http://www.ruskanovaves.sk/obsah/hist%C3%B3ria-zbojn%C3%ADckeho-hradu
- http://solnabana.webnode.sk/historia/
- A.S, Petit Press. Primátor Prešova Hagyari: O Solivar by sme sa postarali lepšie ako štát [online]. presov.korzar.sme.sk, 2019-05-07, [cit. 2019-05-08]. Dostupné online.
- Publikácia Solivar, vydaná v roku 1966 str. 24 a 25.Tlač: VTP 3724-66-Z-06*61402
- http://www.enviromagazin.sk/enviro2008/enviro5/16_historia.pdf
- Nový solivar na pamiatky.sk
- http://www.muzeum.sk/?obj=pamiatka&ix=sol_stm
- http://solivar.fara.sk/articles.php?article_id=11
- http://solivar.fara.sk/articles.php?article_id=12
- http://solivar.fara.sk/articles.php?article_id=17
- http://www.slovenskehrady.sk/hrad-solnohrad
- http://www.zivotpo.sk/clanky/clanok/13199/stary-a-novy-solnohrad
- http://www.webnoviny.sk/rozhovory/sefka-solnobanskeho-cipkarskeho-cec/514417-clanok.html
- http://www.indprop.gov.sk/?zoznam-zapisanych-a-chranenych-oznaceni-povodu-a-zemepisnych-oznaceni-do-registra-uradu-priemyselneho-vlastnictva-slovenskej-republiky
- http://www.cdb.sk/Files/Galleries/mapyokresov/presov.jpg
 | ||
|---|---|---|
| Mestská časť č. 1 |
|  |
| Mestská časť č. 2 |
| |
| Mestská časť č. 3 | ||
| Mestská časť č. 4 |
| |
| Mestská časť č. 5 | ||
| Mestská časť č. 6 |
| |
| Mestská časť č. 7 | ||
| Bývalé mestské časti |
| |
 |
Portál vedy o Zemi |
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.