Kostol svätej Barbory (Žilina)

Kostol sv. Barbory, známy aj ako Františkánsky kostol, je rímskokatolícky kostol v Žiline. V súčasnosti, spolu s vedľajšou kláštornou budovou, je vo vlastníctve Rehole menších bratov františkánov, spravuje ho však Konvent sv. Martina de Porres v Žiline Rehole kazateľov (dominikáni).[2] Z hľadiska architektúry patrí medzi významné barokové objekty v Žiline. Spolu s vedľajšou budovou konventu bol 05. novembra 1963 zapísaný pod číslom 1394/1 a 1394/2 do ústredného zoznamu pamiatkového fondu.[3]

Kostol svätej Barbory
františkánsky
Kostol svätej Barbory, 2009
Patrocínium: Svätá Barbora
Štát Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Žilina
Mesto Žilina
Náboženstvo  
 - cirkev rímskokatolícka
 - provincia Západná
 - diecéza Žilinská
 - dekanát Žilina
 - farnosť Žilina - Mesto
Súradnice 49°13′31″S 18°44′19″V
Správa Rehoľa kazateľov - dominikáni
Vlastník Rehoľa menších bratov - františkánov
 Národná kultúrna pamiatka SR
ÚZPF[1]
 - číslo 511-1394/2
 - dátum zápisu 5. 11. 1963
Poloha kostola na Slovensku
Poloha kostola na Slovensku
Poloha v rámci kraja
Poloha v rámci kraja
Wikimedia Commons: Saint Barbara church, Žilina
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál

História

Postavili ho členovia Rádu františkánov v rokoch 1704 až 1730[1], ktorých do Žiliny v roku 1703 uviedol palatín Pavol Esterházy. Kostol bol situovaný na vtedajšom okraji mesta, čím chceli františkáni naznačiť spätosť s jednoduchým ľudom. Približne v čase, keď bola postavená veža (1728), bola zriadená i krypta s hlavným oltárom pod vežou i pod loretou. Kým v kryptách za oltárom a pod vežou sú pochovaní členovia rehole, v krypte pod loretou sú pochovaní laici. Táto kultúrna pamiatka má slovenský unikát, ktorý sa aj v zahraničí objavuje zriedka. Nachádza sa tu jediná dvojica organov od významného slovenského staviteľa týchto nástrojov, frátra Peregrina Wernera. Pochádza z prvej polovice 18. storočia. Tvorí ho veľký organ umiestnený na hlavnom chóre a menší, ktorý je rozdelený na dve časti po bokoch hlavného oltára. Ten využívali mnísi, podobne ako oratórium a priestor za oltárom na vlastné pobožnosti. Hoci z hlavného veľkého organa zostala už len baroková skriňa, z malého sa baroková skriňa i väčšina nástrojových komponentov dochovala.

Veľmi hodnotné je vnútorné barokové zariadenie chrámu – oltáre, sochy, kazateľnica, hladké i točené postranné stĺpy i oltárne obrazy. Obrazy hlavného oltára v roku 1891 namaľoval P. Konrád Švestka (1833 – 1907). Oltárny obraz zobrazuje sv. Barboru. Na tomto obraze je namaľovaná aj veža Budatínskeho zámku, a to tak ako v tom čase vyzerala – bez strechy. Nad týmto obrazom je menšia maľba sťatia sv. Barbory. Súčasťou pôvodného interiéru kostola je loretánska kaplnka.

Slávnostná konsekrácia kostola sa konala 27. júla 1834 Mons. Jozefom Vurumom, diecéznym biskupom nitrianskej diecézy. Do hlavného oltára vložil relikvie sv. mučeníkov Klementa, Jukundy a Inocenta. Konsekrácia sa konala až po 110 rokov od postavenia kostola.

1. júla 2010 rozhodol diecézny biskup žilinskej diecézy, že kostol sv. Barbory bude od toho dňa patriť pod duchovnú správu bratov dominikánov na čele s fr. Kristiánom Šalamonom OP. V septembri 2011 bol za nového rektora menovaný fr. Šimon Tyrol OP.

1. júna 2012 v kostole sv. Barbory sa konala akcia Noc kostolov pod záštitou arcibiskupa Róberta Bezáka.

Referencie
  1. Pamiatkový objekt – podrobnosti [online]. Bratislava : Pamiatkový úrad SR, [cit. 2016-10-07]. Dostupné online.
  2. Konvent sv. Martina de Porres v Žiline [online]. dominikani.sk, 05 April 2014 17:26, [cit. 2016-07-10]. Dostupné online.
  3. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Register nehnuteľných NKP [online]. [Cit. 2016-07-10]. Dostupné online.

Iné projekty
Žilinský portál


This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.