Zniev (hrad)

Zniev (-normovaný názov[1]; iné názvy: Znievsky hrad; vo vrcholnom stredoveku: Turiec, Turčiansky hrad) je zrúcanina na vápencovom vrchu Zniev vo výške 985 m n. m., teda takmer 500 m nad mestečkom Kláštor pod Znievom. Hradný vrch tvorí severné zakončenie samostatného pohoria Žiar, nadväzujúceho na Lúčanskú časť Malej Fatry.

Zniev
Znievsky hrad
zrúcanina
Znievsky hrad, palác dolného hradu
Štát Slovensko
Región Žilinský
Okres Martin
Obec Kláštor pod Znievom
Nadmorská výška 985 m n. m.
Súradnice 48°58′6.06″S 18°46′22.13″V
Vznik 13. storočie
Pre verejnosť verejnosti prístupný
Najľahší výstup z obce Kláštor pod Znievom
Poloha Znievskeho hradu na Slovensku
Poloha Znievskeho hradu na Slovensku
Poloha Znievskeho hradu na Slovensku
Poloha Znievskeho hradu v Žilinskom kraji
Poloha Znievskeho hradu v Žilinskom kraji
Poloha Znievskeho hradu v Žilinskom kraji
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Geografický portál

Dejiny

V listine z roku 1243, ktorú vydal uhorský kráľ Belo IV., sa hrad uvádza ako castrum Turus. Vznikol však pravdepodobne predtým pri staršej osade, ktorá v roku 1113 patrila zoborským benediktínom. O jeho staviteľoch sa dozvedáme z listiny kráľa Bela IV. z roku 1253, v ktorej oceňuje zásluhy Ondreja, syna Ivankovho za to, že tu s veľkou námahou dal postaviť hrad.

Od polovice 13. storočia bol komitátnym hradom, a preto sa volal Turčianskym. Pred rokom 1266 sa osada pod hradom stala poddanským mestečkom. Pôvodný kráľovský hrad sa v roku 1320 stal majetkom prepošta. Pravdepodobne v tomto čase ho rozšírili o objekt situovaný východne, na nižšie položenej terase. V 14. storočí Turiec vyčlenili z veľkej Zvolenskej stolice a vznikla samostatná Turčianska stolica. Jej sídlom sa stal Sklabinský hrad.

Význam hradu upadal a z tohto obdobia pochádza aj jeho nové pomenovanie, hrad Zniev. V roku 1530 tamojší hradný kapitán odovzdal objekt Kostkovi, ktorý bol v službách Jána Zápoľského. Keď neskôr kapitán kráľa Ferdinanda I. hrad dobýjal, ťažko ho poškodil. V nasledujúcich desaťročiach často menil majiteľov, ktorí postupne jednotlivé objekty opravovali. V roku 1605 hrad získali Bočkajovci, 1681 Tököliovci a 1705 Rákociovci. Posledná správa z roku 1713 nás informuje, že tu bol uschovaný archív. Po tomto roku hrad postupne upadal.

V rokoch 1962  1963 sa vykonal na hrade archeologický výskum (G. Balaša).

Opis

Na najvyššom mieste vrchu Zniev stáli budovy horného hradu, ktoré postupne ustupovali smerom k dolnej budove, vzdialenej od horného hradu asi 100 m. Horný hrad chránila šijová priekopa a vežová stavba. Ďalej tu boli pravdepodobne hospodárske budovy a obytné budovy stráží. Dolná novšia budova bola pravdepodobne typu palácovej stavby, ale mala aj obranné prvky. Hrad bol vystavaný na ťažko dostupnom vrchu a bol klasickým stredovekým hradom.

Súčasný stav

Z hradu dnes ostali veľmi poškodené základy budov a stavieb v hornom hrade. Poschodová budova, situovaná nižšie, je zo 14. storočia. Má zachované nárožné kamenné kvádre a na severe, smerom do priekopy, sú zvyšky smolného nosa. Z neskorších stavieb stojí len torzo malej vežičky, pristavanej ku gotickej pozdĺžnej budove na jej východnej strane. Z ostatných objektov sú viditeľné len nepatrné zvyšky murív prerastené vegetáciou. Horný hrad je odčítateľný v konfigurácii terénu.

Referencie

Externé odkazy

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.