Štefan Atila Brezány

Štefan Atila Brezány (* 11. január 1909, Kláštor pod Znievom - † 10. máj 1992, Žilina) bol slovenský básnik. Pseudonym: Brezány Andrej. A.B.Novosad. Novosad-Postup.

Štefan Atila Ignác Brezány
slovenský básnik
Narodenie11. január 1909
Kláštor pod Znievom, Slovensko
Úmrtie10. máj 1992 (83 rokov)
Žilina, Slovensko
 Biografický portál

Životopis

Narodil sa v Kláštore pod Znievom, bol krstený ako Attila Ignác, neskôr od 30-tych rokov 20. storočia začal používať i rodové meno Štefan. Avšak po II. svetovej vojne už užíval výhradne meno Štefan Atila. Pochádzal zo starej, v tej dobe už schudobnelej, žilinskej šľachtickej rodiny zemanov - armalistov, ktorá pôsobila v Trenčianskej stolici, najmä však v meste Žilina a jeho okolí. Jeho otcom bol Štefan II. Brezány (1874-1928), rodák z Čadce, vedúci Uhorskej Kráľovskej Pošty v meste Salgótarján (Šalgov-Tarjany), neskôr zamestnanec Československej Pošty v Rimavskej Sobote, ktorý mal silné slovenské národné cítenie. Jeho matkou bola Antónia, rod. Mališková (1882-1909), dcéra kupca a olejkára Jozefa Mališku a Márie Haľamovej z Kláštora pod Znievom. Antónia zomrela krátko po pôrode na tuberkulózu. Skorá smrť matky a sporadický kontakt s otcom mali na život mladého Štefana Atilu spočiatku najväčší vplyv.

Mladosť

Vyrastal a svoju mladosť prežil u starých rodičov (Štefana I. Brezányho a Júlie rod. Novosadovej) v Žiline. Po skončení Ľudovej školy v Žiline študoval na Štátnej reálke Jána Palárika v Žiline, kde aj zmaturoval. Už od stredoškolských čias sa začal aktívne venovať poézii. V roku 1926 spolužiaci Štefan Atila Brezány a Ján Kostra spolu so žilinskými vysokoškolákmi založili Literárnu družinu POSTUP. Okrem iného bol tiež veľmi blízkym priateľom Rudolfa Dilonga. Rudolf Dilong sa o mnoho rokov neskôr v osobnom venovaní vyznal, že Štefan Atila zostal z „postupistov“ jeho jediným priateľom. V rokoch 1929-1930 bol poslucháčom Prírodovedeckej fakulty Karlovej univerzity v Prahe, no štúdium v Čechách musel z finančných dôvodov prerušiť. Neskôr začal externe študovať na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.

Prvé tvorivé obdobie

Po skončení štúdii pôsobil ako redaktor denníka Slovenská krajina v Žiline a tiež pracoval ako zmluvný účtovník na Krajskom úrade v Bratislave 1930-1931. Počas jeho pôsobenia v Bratislave sa podieľal na založení literárneho združenia SMER spolu so začínajúcimi spisovateľmi ako Margita Figuli, František Hečko, Ján Letko a iní. Bol tiež spoluredaktorom Almanachu 3.literárnej generácie (1930), kde bolo zastúpených 30 mladých autorov z celého Slovenska. V rokoch 1931-1934 pôsobil Štefan Atila ako účtovník na Okresnom úrade v Prievidzi. Medzitým v Bratislave začiatkom roka 1932 uzavrel manželstvo so Žilinčankou Angelou Natáliou Hoos-Štrbovou a koncom roka sa im narodil prvý syn Ivan Štefan. Neskôr sa manželia presťahovali do Brezna, kde Štefan Atila pôsobil ako úradník v rokoch 1934-1939, pričom v roku 1935 sa im narodil druhý syn Dušan Jozef. Po Brezne pôsobil tiež v Banskej Bystrici (1939-1943) a do roku 1948 v Žiline, pričom v rokoch 1949-1954 bol vedúcim plánovacieho rozpočtového oddelenia na Krajskom Národnom Výbore v Žiline. V roku 1954 presunul svoje pôsobenie na milované Kysuce. Najskôr v Kysuckom Novom Meste pracoval ako vedúci finančného odboru Okresného Národného Výboru a súčasne bol poslancom obce Ochodnica. V tomto čase bol už chorý a začínal byť aj unavený.

Druhé tvorivé obdobie

V rokoch 1960-1969 pracoval na Okresnom národnom výbore v Čadci, pričom počas tohto pôsobenia sa venoval výchove mladej generácie autorov a zapojil sa do osvetovej práce. Stal sa tiež spoluredaktorom literárnych zborníkov Svitanie slova, bol spoluzakladateľom ochotníckej divadelnej súťaže Palárikova Raková, literárnych súťaží Jašíkova Turzovka a Jilemnického dni.

Kysucký kraj naňho pôsobil veľmi inšpiratívne najmä svojimi prírodnými krásami a po takmer 30-tich rokoch odmlky, zapríčinenej socialistickým režimom, začal publikovať verše. Dôkazom toho ako si zamiloval Kysuce je aj fakt, že im venoval veľkú časť básní a publicistickej činnosti. Tu vznikla aj bibliofília s názvom Moje Kysuce a Stanice slova (1969) a tiež prvý slovník kysuckých osobností Dejatelia Kysúc v kultúre, umení a vede (1971), ktorý bol kladne prijatý 26 recenziami v slovenských periodikách a ktorý je významným historiografickým prameňom i v súčasnosti. Rukopis prešiel tvrdou cenzúrou a viaceré osobnosti z neho boli vyškrtnuté, lebo kádrovo nevyhovovali vtedajšiemu socialistickému režimu. Našťastie sa rukopis zachoval a ako časť autorovej pozostalosti ho Angela Natália, manželka Štefana Atilu, venovala aj s viacerými rukopismi a osobnými materiálmi, fotografiami a korešpondenciou Kysuckej knižnici v Čadci.

Po odchode z Kysúc (1969) sa vrátil do Žiliny, kde ešte bol literárne činný a vyšli mu ďalšie básnické zbierky. Skladba Maják (1972), výber z poézie Otvorené hate (1973) a Čistá obloha (1974). Rodná obec Kláštor pod Znievom v roku 1974 poctila básnika čestným občianstvom a vydala básnickú zbierku Rodisko. V roku 1975 vyšla publikácia Žilina dejiny a prítomnosť, kde prispel štúdiou Literárny odkaz Žiliny a staťou o periodickej tlači Periodická tlač v Žiline od konca 19. storočia dodnes. V roku 1978 zostavil kapitolu Bytčianski dejatelia v kultúre a umení, ktorá vyšla v zborníku Bytča 1378-1978.

Na sklonku života

K jeho 75. narodeninám vydavateľstvo Slovenský spisovateľ vydalo výber z jeho básnickej tvorby z rokov 1932-1979 s názvom Biele cesty. Začiatkom roku 1989 bibliofilsky vydal preklady výberu svojich básní, preložených do češtiny, pod názvom Volání domova. Ako posledná vyšla vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ básnická zbierka Jesenné slnko, kde sa Štefan Atila, ako autor, už prezentuje ako moderný básnik i keď nestráca kontakt so svojou predchádzajúcou tvorbou.

Zomrel po ťažkej chorobe 10. mája 1992 v Žiline, kde je aj pochovaný na Starom cintoríne.

Ocenenia

Dielo

Bol zakladateľom literárnej družiny Postup, v ktorej spočiatku tvoril súčasť najvýznamnejšieho jadra a bol tiež spoluredaktor rovnomenného časopisu Postup. Tiež bol spoluzakladateľom literárneho združenia Smer. V periodikách publikoval básne sociálneho ladenia a prírodnej lyriky. Výber z jeho tvorby sa stal dokonca súčasťou učebníc modernej Slovenskej literatúry. Napriek tomu sa na 30 rokov odmlčal, pre ťažkosti so socialistickým režimom.

V druhom tvorivom období po 30 rokoch sa prihlásil zbierkami a bibliofíliami intímnej lyriky s autobiografickými prvkami, v ktorých sa vyznáva z blízkeho vzťahu ku kysuckému kraju a jeho ľudu.

Poézia

Vedecké práce
  • 1971 - Dejatelia Kysúc v kultúre, umení a vede
  • 1975 - Literárny odkaz Žiliny. Periodická tlač v Žiline... In: Žilina dejiny a prítomnosť
  • 1978 - Bytčiansky dejatelia v kultúre a umení. In: Bytča 1378-1978

Literatúra

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.