Mikuláš Moyzes

• otec František Moyzes
• matka Paulína rod. Slobodníková
• manželka Mária Anna rod. Witteková

V roku 1883-1893 študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a v Revúcej, 1889-1893 na učiteľskom ústave v Kláštore pod Znievom, kde aj maturoval a zložil skúšku z hry na organe, v Budapešti vykonal štátnu skúšky z hudby na Maďarskej kráľovskej akadémii a stal sa riadnym profesorom hudby a spevu na učiteľských ústavoch.
Pracoval na Slovensku, v Maďarsku a v Rumunsku. Ako dvadsaťročný sa stal organistom v Jágri a o dva roky neskôr organistom a učiteľom hudby vo Veľkom Varadíne. Neskôr sa stal profesorom hudby na učiteľskom ústave v Čurgove, v Kláštore pod Znievom a v Prešove. V kultúrnej a v spoločenskej sfére Prešova pôsobil celých 36 rokov, od svojho príchodu roku 1908 až do smrti roku 1944. Na jeho pamiatku je v Prešove postavený mramorový pomník v podobe lýry.

Bol priekopníkom realistických tendencií v slovenskej hudbe, predchodca slovenskej hudobnej moderny. Autor kompozícií, upravovateľ ľudových piesní, najmä z oblasti Zvolena a Šariša. Vydal učebnice hudby, zemepisu, slovenčiny a počtov, čím významne prispel k rozvoju slovenského školstva.

• orchestrálna skladba slávnostná predohra Naše Slovensko
• Malá vrchovská symfónia
• balada Ctibor
• melodrámy: Siroty, Lesná panna a Čertova rieka

Pesničkár Jaromír Nohavica skladateľovo meno krátko zmieňuje vo svojej piesni Těšínská.[1]

• Slovenský biografický slovník

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mikuláš Moyzes

• Záznam o narodení a krste v matrikezáznam číslo 77; pokrstený ako Nicolaus Franciscus Moyžis
• Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.