Jozef Tomko

Jozef Tomko navštevoval základnú školu vo svojej rodnej obci v Udavskom pri Humennom. Na gymnázium v Michalovciach nastúpil v roku 1935 a štúdia na ňom ukončil v roku 1943. V školskom roku 1943 – 1944 vstúpil do seminára a začal študovať na Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Na jeseň roku 1945 ho košický biskup Jozef Čársky poslal na štúdiá do Ríma. V Pápežskom kolégiu sv. Jána Nepomuckého dostal ďalšiu kňazskú formáciu a študoval na Pápežskej lateránskej univerzite v Ríme. Za kňaza bol vysvätený 12. marca roku 1949 v Ríme.

Po vysvätení za kňaza sa nemohol kvôli nástupu komunistického režimu vrátiť na Slovensko. Táto možnosť sa mu naskytla až v roku 1968, ale v čase tzv. normalizácie jeho emigrácia pokračovala.

V rokoch 1950 – 1965 pôsobil ako vicerektor a ekonóm Pápežského kolégia sv. Jána Nepomuckého v Ríme a venoval sa štúdiu odborných teologických disciplín na Pápežskej lateránskej a Pápežskej gregoriánskej univerzite. Roku 1951 obhájil dizertačnú prácu De inhabitatione Spiritus Sancti secundum B. Petrum de Tarantasia (O inhabitácii Ducha Svätého podľa blahoslaveného Petra Tarantasia) na Pápežskej lateránskej univerzite a dosiahol doktorát teológie. Roku 1956 obhájil dizertačnú prácu Il rapporto di lavoro in Cecoslovacchia negli anni 1945 – 1954 (Pracovné vzťahy v Československu v rokoch 1945 – 1954) na Pápežskej gregoriánskej univerzite a dosiahol doktorát zo sociológie. Roku 1961 obhájil dizertačnú prácu Die Errichtung der Diözesen Zips, Neusohl und Rosenau (1776) und das königliche Patronatsrecht in Ungarn (Zriadenie biskupstiev Spiš, Banská Bystrica a Rožňava [1776] a kráľovské patronátne právo v Uhorsku) na Pápežskej lateránskej univerzite a dosiahol doktorát práv. V školskom roku 1955 – 1956 prednášal na medzinárodnej univerzite sociálnych štúdií Pro Deo v Ríme.

Roku 1958 mu pápež Ján XXIII. udelil titul pápežského komorníka. Na Vianoce 1959 bol signatárom iniciatívy za vybudovanie Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme, ustanovizne na výchovu kňazského dorastu, zároveň i strediska náboženského a kultúrneho života Slovákov v zahraničí. V rokoch 1960 až 1963 sa podieľal na vybudovaní tejto ustanovizne, pričom bolo treba prekonať námietky zo strany českých katolíckych a politických kruhov, administratívne i finančné prekážky.

Keď sa v roku 1961 uvoľnilo miesto v kuriálnom úrade Kongregácie pre náuku viery, výberová komisia ho uznala za najvhodnejšieho kandidáta na túto funkciu. Tak vstúpil do arény riadenia duchovných a administratívnych záležitostí Katolíckej cirkvi. Počas Druhého vatikánskeho koncilu (1962 – 1965) pracoval ako odborný poradca pre vieroučné otázky. Roku 1966 sa stal vedúcim Doktrinálneho oddelenia Kongregácie pre náuku viery, v októbri 1967 sekretárom prvej Synody biskupov o miešaných manželstvách v Ríme. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako sekretár Kardinálskej komisie pre miešané manželstvá a stal sa členom Pápežskej komisie pre rodinu. Zastupoval Katolícku cirkev na ekumenických stretnutiach o teológii manželstva a o miešaných manželstvách v Ríme (1970), Štrasburgu (1971), Madride (1972), Bazileji, (1973) a inde. V novembri 1972 bol členom úradnej delegácie Svätej stolice pri návšteve Svetovej rady cirkví a Luteránskej svetovej federácie v Ženeve. Okrem toho sa ako oficiálny delegát zúčastňoval na mnohých iných medzinárodných a ekumenických stretnutiach, napríklad na oblastných stretnutiach predstaviteľov biskupských konferencií Ázie (Manila, 1970), Oceánie (Sydney, 1973), Latinskej Ameriky (Puebla, 1979).

Pápež Pavol VI. ho 17. júna 1970 vymenoval za pápežského preláta a 21. decembra 1974 za podtajomníka Kongregácie pre biskupov.

Pápež Ján Pavol II. ho 12. júla 1979 vymenoval za titulárneho arcibiskupa a generálneho tajomníka Synody biskupov. Stal sa jedným z pracovníkov vyššej cirkevnej hierarchie. Keďže bolo potrebné prebudovať cirkevnú štruktúru v duchu Druhého vatikánskeho koncilu a uvádzať do života jeho uznesenia, býval v tých časoch veľmi zaneprázdnený.

Biskupskú vysviacku prijal 15. septembra 1979 v Ríme, v Sixtínskej kaplnke. Obrad vysviacky vykonal sám pápež ako priateľské gesto voči novému biskupovi aj ako prejav úcty a obdivu k trpiacej Cirkvi na Slovensku. Za svoj biskupský znak si s pomocou spolubratov vyvolil zemeguľu, v jej srdci je zasadený dvojramenný cyrilometodský kríž na troch vŕškoch a nad ním sú tri ľalie. Pod erbom je jeho motto, inšpirované sv. Pavlom: „Ut Ecclesia aedificetur“, čiže „Aby sa Cirkev vzmáhala“. Tri symboly naznačujú, akú Cirkev chce budovať: katolícku, svetovú (zemeguľa), slovenskú, cyrilometodskú (kríž na trojvrší) a diecéznu, košickú (tri ľalie, z ktorých jedna je zakrytá krížom).

18. októbra 1979 sa stal členom Pápežskej komisie na interpretáciu dekrétov Druhého vatikánskeho koncilu. Ako generálny tajomník celosvetovej Synody biskupov sa musel zaoberať množstvom rôznorodých problémov Katolíckej cirkvi, ktorá v pokoncilovom období prekonávala mnohé krízy. Niektorí biskupi a biskupské konferencie (napríklad v Holandsku) si koncilové uznesenia vykladali liberálne a ich reformné novoty sa dostávali do rozporu s tradičným učením Cirkvi. Inde sa zas prejavovali konzervatívne tendencie a neochota meniť tradičné formy náboženskej úcty a obradov.

Dňa 24. apríla 1985 ho pápež Ján Pavol II. vymenoval za proprefekta Kongregácie pre evanjelizáciu národov a na generálnej audiencii súčasne oznámil, že na Turíce vymenuje 28 nových kardinálov a medzi nimi aj arcibiskupa Jozefa Tomka. Tak sa na turíčnom konzistóriu stal členom kardinálskeho zboru, prefektom Kongregácie pre evanjelizáciu národov a kancelárom Pápežskej Urbanovej univerzity. Záverečná časť konzistória, odovzdávanie „kardinálskych klobúkov“ novým kardinálom, sa konala po prvý raz v dejinách na Svätopeterskom námestí. Viaceré časopisy vtedy poukazovali na to, že je to po prvý raz v dejinách, čo Slovák stojí na čele jednej z rímskych kongregácií. Neúradoval iba v kanceláriách, ale oboznamoval sa situáciami rovno na mieste, čo znamenalo časté cesty. Po pápežovi, ktorý má zodpovednosť za Cirkev na celom svete, mal na starosti najväčšiu časť sveta.

Po zrieknutí sa úradu prefekta Kongregácie pre evanjelizáciu národov (na tomto poste zotrval z vôle pápeža Jána Pavla II. do 9. apríla 2001) prevzal dve funkcie v Rímskej kúrii. Pápež ho povolal do sedemčlennej komisie kardinálov pôsobiacej vo Vatikáne a súčasne sa stal členom dozornej rady Vatikánskej banky IOR. V oboch prípadoch nahradil talianskeho kardinála Carla Furna, ktorý sa po dosiahnutí osemdesiatich rokov vzdal svojich funkcií. Od 23. októbra 2001 do 1. októbra 2007 bol predsedom Pápežského komitátu pre medzinárodné eucharistické kongresy.

V niekoľkých prípadoch plnil funkciu pápežského legáta. Tak predsedal aj 48. medzinárodnému eucharistickému kongresu v Guadalajare (Mexiko) v októbri roku 2004. V tej istej funkcii predsedal 3. slovenskému eucharistickému kongresu v Bratislave – Petržalke v septembri roku 2005. Benedikt XVI. menoval kardinála Jozefa Tomka za svojho legáta na Prvý Univerzitný medzinárodný eucharistický kongres, ktorý sa uskutočnil od 9. do 13. novembra 2005 v španielskom meste Murcia.

Na Slovensko sa vrátil v roku 1989, aby vysvätil nového spišského biskupa Františka Tondru, čo bolo symptómom meniaceho sa postoja štátu k cirkvi.

Vystúpil na zasadnutí pléna Slovenskej národnej rady 21. apríla 1991. Slovenská verejnosť mala po prvý raz možnosť vidieť slovenského kardinála. Vo svojom prejave zdôraznil návrat ku koreňom našej kresťanskej cyrilo-metodskej minulosti.

Vo viacerých krajinách ho poctili čestným doktorátom; Callumet College, Hamond, Indiana (USA); Fu Jen University, Tchaj-pej (Taiwan); Teologická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave; Teologická fakulta vo Varšave; Universidad de Estado, Buenos Aires (Argentína); Universidad Catolica, Buenos Aires (Argentína)...

Za prínos v rozvoji kultúry, vzdelania a humanity na Slovensku mu 11. decembra 2001 čestný doktorát udelila Lekárska fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Pri príležitosti jeho životného jubilea (80 rokov) mu Trnavská univerzita v Trnave udelila čestný doktorát. V apríli 2006 mu bol udelený titul Doctor honoris causa Katolíckou univerzitou v Ružomberku.

• Svetlo národov (Rím, 1972)
• Blaženstvá (Rím, 1973)
• Kresťan a svet (Rím, 1974)
• Otázky dneška (Rím, 1976)
• Význam sv. Cyrila a Metoda v slovenskom katolicizme a v slovenských dejinách (Rím, 1984), vydal ju aj po anglicky.
• Il Sinodo dei Vescovi – Synoda biskupov: podstata, metóda a perspektívy (Rím, 1985).
• La Missione verso il Terzo millennio (Rím – Bologna, 1998) – vyšla aj po slovensky
  • Misie do tretieho tisícročia (Bratislava, 2000).
• Na misijných cestách (Rím 1989 – Trnava, 1991)
• Budovať Cirkev (SSV, Trnava, 1994)
• Odkaz slovenskému národu a spoločenstvám (Bratislava, 1991)
• Zriadenie Spišskej, Banskobystrickej a Rožňavskej diecézy a kráľovské patronátne právo v Uhorsku (Spišská Kapitula – Spišské Podhradie 1994).
• Na misijných cestách II. (SSV, Trnava, 2003)
• So srdcom na Slovensku (SSV, Trnava 2006)
• Na životných cestách (SSV, Trnava 2008)

• 
  Udavské, rodná obec Jozefa Tomka
• 
  Jozef kardinál Tomko
• 
  Matka Tereza a Jozef kardinál Tomko
• 
  Pápež Ján Pavol II., kardinál Korec, Jozef kardinál Tomko

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jozef Tomko
• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Jozef Tomko

• Catholic hierarchy (po anglicky)
• Cardinals of the Holy Roman Church (po anglicky)