Kongregácia pre evanjelizáciu národov

Kongregácia bola ustanovená bulou Inscrutabili Divinae vydanou pápežom Gregorom XV. dňa 22. júna 1622. Kongregácia dostala názov Propaganda Fide neskôr Svätá kongregácia pre šírenie viery (Sacra Congregatio de Propaganda Fide). Tento dokument bol nasledovaný ďalšími pápežskými dokumentmi, ktoré sa dikastéria dotýkajú: Roman decet (22. júna 1622), Cum inter multiplices (14. decembra 1622); Cum nuper (13. júna 1623); a Immortalis Dei (1. augusta 1627).

V roku 1659 bola vydaná inštrukcia Posvätnej kongregácie na šírenie viery pre misionárov pôsobiacich v Ázii, ktorá sa tiež označuje za Magna Charta. Dve inštrukcie majú osobitnú významnosť:

• Povinnosť podporovať miestny klérus
• Snaha o inkulturáciu so zákazom vystupovať proti zvykom a tradíciám krajiny s výnimkou tých, ktoré sú v rozpore s vierou a morálkou.

Apoštolskou konštitúciou Regimini Ecclesiae universae vydanou dňa 15. augusta 1967, ktorú vydal pápež Pavol VI. bola reorganizovaná Rímska kúria, inšpiráciou bol II. Vatikánsky koncil. Kongregácia sa premenovala na Kongregáciu pre evanjelizáciu národov.

Aktivity Kongregácie boli od jej založenia zameraná na kultúru a vedu. Výsledkom týchto aktivít bol vznik Pápežského aténeumu (neskôr pápežskej univerzity). 1. augusta 1627 pápež Urban VIII. vydal bulu Immortalis Dei Filius ktorej predmetom bolo založenie Pápežského aténeumu de Propaganda Fide (Collegio Urbano de Propaganda). ) [3]. Kolégium, ktoré malo teologickú a filozofickú fakultu bolo určené pre štúdium seminaristov z misijných krajín.

1. septembra 1933 Kongregácia pre katolícku výchovu (kongregácia pre semináre a univerzitné štúdiá), zriadila na tomto kolégiu Pápežský misijný vedecký inštitút. Inštitút má právo udeľovať akademické tituly v odboroch misiológie a práva.

Pápež Ján XXIII. listom Motu proprio Fidei Propagandae z 1. októbra 1962 udelil Ateneu titul Pápežská univerzita (povýšil aténeum na pápežskú Urbanovu univerzitu (Pontificia Università Urbaniana))[4].

V súčasnostnom období sú na nej tieto fakulty: teologická, filozofická, cirkevného práva a misiológie. Na univerzite študuje viac ako 1000 študentov. Výučbu zabezpečuje okolo 120 profesorov. Na univerzite sa nachádza aj Misijná knižnica. Misijná knižnica obsahuje 511 000 kníh, 266 000 elektronických publikácií, časopisy, eseje a ďalšie tituly [5]. Od roku 1933 publikuje každoročne misijnú bibliografiu, katalóg všetkých publikácií, ktoré vyšli na celom svete, ktoré sú zamerané na misijné diela.

Od založenia až do roku 1926 sídlila v tej istej budove ako aj Kongregácia pre evanjelizáciu národov na Španielskom námestí. Neskôr bola presťahovaná na Via Urbano VIII na kopci Gianicolo, na tomto mieste dikastérium postavilo nové priestory. Kolégium pripravilo štúdiom celé generácie domorodých kňazov a tiež veľkú väčšinu biskupov nových diecéz. V súčasnom období seminaristi z misijných krajín študujú v kolégiu ako aj na Pápežskom kolégiu sv. Petra apoštola a sv. Pavla apoštola.

V roku 1626 bola ako súčasť kongregácie založená aj tlačiareň (Tipografia Poliglotta) [6]. Tlačiareň tlačila knihy v jazykoch národov, ktoré žijú na danom misijnom území. V období pontifikátu pápeža Pia X. v roku 1909 [7] boli tlačiareň s Tlačiarňou Vatikánu (Stamperia Vaticana) zjednotené do Vatikánskej tlačiarne –  Typis Polyglottis Vaticanis (Tipografia poliglotta vaticana).

Pápežské misijné diela (Pontificie Opere Missionarie) sú názvom skupiny katolíckych misijných spoločností, ktoré sú pod jurisdikciou pápeža. Sú vedené vatikánskou Kongregáciou pre evanjelizáciu národov a zahrňujú tieto organizácie:

• Pápežské misijné dielo šírenia viery
• Pápežské misijné dielo sv. Petra Apoštola
• Pápežské misijné dielo detí
• Pápežská misijná únia

Ich spoločným cieľom je "podporiť univerzálneho misijného ducha medzi Boží ľud" (RM 84) [8].

Apoštolská konštitúcia Pastor Bonus vydaná pápežom Jánom Pavlom II. z 28. júna 1988 ustanovila aj tieto kompetencie:

• „Kongregácii patrí riadiť a koordinovať všade na svete samo dielo evanjelizácie národov a misionársku spoluprácu pri neporušení kompetencie Kongregácie pre východné cirkvi.“ (Čl. 85).[9][10]
• „Kongregácia napomáha bádania teológie, spirituality a misionárskej pastorácie a rovnako predkladá zásady, normy, ako aj pracovné postupy, prispôsobené časovým a miestnym okolnostiam, pomocou ktorých sa vykonáva evanjelizácia.“ (Čl. 86).[11][12]

Sekretár pomáha kardinálovi – prefektovi v každodennom priebehu zhromaždenia a je vždy arcibiskupom. Zvyčajne si udržiavajú postavenie v rímskej kúrie, ktorá im prináša členstvo v Kolégiu kardinálov.

• Bernardin Gantin (26. február 1973 – 19. december 1975)
• Duraisamy Simon Lourdusamy (19. december 1975 – 30. október 1985)
• José Tomás Sánchez (30. október 1985 – 21. jún 1991)
• Giuseppe Uhac (21. jún 1991 – 18. január 1998)
• Marcello Zago, O.M.I. (28. marec 1998 – 1. marec 2001)
• Robert Sarah (1. október 2001 – 7. október 2010)
• Savio Hon Tai-Fai (29. december 2010 – 

Príslušný pomocný sekretár, keď je menovaný, je súčasne prezidentom Pápežských misijných diel.

• Albert Malcolm Ranjith Patabendige Don (1. október 2001 – 10. december 2005)
• Henryk Hoser, S.A.C. (22. január 2005 – 24. máj 2008)
• Piergiuseppe Vacchelli (24. máj 2008 – 26. jún 2012)
• Protase Rugambwa (26. jún 2012)

• Giovanni Brunelli (1834 – 1837)
• Chiavoni (? – 1952)
• Carlo Corvo (1952 – 1960)
• Edoardo Pecoraio (1961 – 28. december 1971)
• Giovanni Battista Reghezza (1973 – 1976)
• Tiziano Scalzotto (1976 – 1986)
• Charles Asa Schleck (1986 – 10. február 1995)
• Luigi Ghidoni (1995 – 2001)
• Massimo Cenci (1. október 2001 – 11. máj 2012)
• Tadeusz Wojda (24. júl 2012 – 12. apríl 2017) [13]

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kongregácia pre evanjelizáciu národov

Pôvodný zdroj článku: Kongregácia pre evanjelizáciu národov, Rádio Vatikán

• Oficiálne stránky kongregácie
• Charakteristika kongregácie na vatikánských stránkách.
• Kongregácia pre evanjelizáciu národov, Rada KBS pre misie
• GGatholic.org, História, zoznam prefektov, sekretárov...