Eduardo Martínez Somalo

Eduardo Martínez Somalo (* 31. marec 1927, Baños de Río Tobía) je španielsky kardinál, emeritný kardinál camerlengo a emeritný prefekt Kongregácie pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života.

Eduardo Martínez Somalo
kardinál Svätej rímskej cirkvi
emeritný kardinál camerlengo, emeritný prefekt Kongregácie pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života
 Caritas et Veritas
Láska a pravda
Funkcie a tituly
prefekt Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí
1988 - 1992
Augustin Mayer OSB Antonio María Javierre Ortas SDB
prefekt Kongregácie pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života
1992-2004
Jean Jérôme Hamer OP Franc Rodé CM
Predchádzajúce funkcie
apoštolský nuncius v Kolumbii 1975 – 1979, substitút Štátneho sekretariátu Svätej stolice 1979 – 1988, kardinál protodiakon 1996 – 1999, kardinál camerlengo 1993 - 2007
Biografické údaje
Narodenie31. marec 1927 (93 rokov)
Baños de Río Tobía
Svätenia
Kňaz
Kňazská vysviacka19. marec 1950 (22 rokov)
Rím
Luigi Traglia
rímsky pomocný biskup, neskorší kardinál
InkardináciaCalahorra y La Calzada-Logroño
Biskup
Konsekrácia13. december 1975 (48 rokov)
Vatikán
SvätiteľJean-Marie Villot
kardinál, štátny sekretár Svätej stolice
SpolusvätiteliaGiovanni Benelli
arcibiskup, substitút Štátneho sekretariátu Svätej stolice
Francisco Álvarez Martínez
biskup Tarazony
Kardinál
Menovanie28. júna 1988
Stupeňkardinál-diakon, od 1999 kardinál kňaz
Titulárny kostolSantissimo Nome di Gesù
Odkazy
Eduardo Martínez Somalo na catholic-hierarchy.org angl.
Eduardo Martínez Somalo
 Vatikánsky portál
 Biografický portál

Životopis

Študoval teológiu najprv v seminári svojej diecézy Calahorra y La Calzada-Logroño. Neskôr študoval na Pápežskom španielskom kolégiu a na Pápežskej gregoriánskej univerzite v Ríme. Za kňaza pre diecézu Calahorra y La Calzada-Logroño bol vysvätený 19. marca 1950. Po vysviacke pracoval ako pastoračný kňaz. Vrátil sa do Ríma, kde v roku 1956 získal doktorát z kanonického práva. Následne začal pracovať ako sekretár vo vatikánskom Štátnom sekretariáte, v jeho španielskom oddelení. V roku 1968 sprevádzal pápeža Pavla VI. na 39. svetovom eucharistickom kongrese v Bogote. Učil tiež na Pápežskej diplomatickej akadémii. V roku 1963 bol menovaný za čestného pápežského komorníka a v roku 1970 za pápežského preláta. V tom istom roku sa stal asesorom Štátneho sekretariátu. Okrem kuriálnych povinností sa venoval aj pastorácii chorých.[1]

Arcibiskup a kardinál

V roku 1975 ho pápež Pavol VI. vymenoval za titulárneho arcibiskupa Thagory a apoštolského nuncia v Kolumbii. Za biskupa ho vysvätil 13. decembra 1975 vatikánsky štátny sekretár, kardinál Jean-Marie Villot. Spolusvätiteľmi boli substitút Štátneho sekretariátu arcibiskup Giovanni Benelli a biskup Tarazony Francisco Álvarez Martínez, obaja neskorší kardináli. V roku 1979 bol menovaný za substitúta Štátneho sekretariátu Svätej stolice.

Pápež Ján Pavol II. ho menoval za kardinála s titulárnym kostolom Santissimo Nome di Gesù 28. júna 1988.[2]

Od 1. júla 1988 až do 21. januára 1992 bol prefektom Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí. Od roku 1992 pôsobil ako prefekt Kongregácie pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života. Počas pôsobenia v tomto úrade ho pápež Ján Pavol II. menoval 5. apríla 1993 camerlengom Svätej rímskej cirkvi. Od 29. januára 1996 až do 9. januára 1999 bol kardinálom protodiakonom, čiže služobne najstarším kardinálom diakonom z kardinálskeho kolégia. V roku 2002 požiadal o uvoľnenie z úradu, čomu však pápež vyhovel až 11. februára 2004.[3]

Po úmrtí pápeža Jána Pavla II. bol ako camerlengo hlavou Vatikánu až do zvolenia jeho nástupcu. V úlohe voliča sa zúčastnil konkláve, ktoré vybralo Benedikta XVI.. Po dosiahnutí veku 80 rokov sa 4. apríla 2007 vzdal funkcie kardinála camerlenga, ktorú po ňom prebral kardinál Tarcisio Bertone.[4]

Zaujímavosti
  • Smrť pápeža Jána Pavla II. rituálne potvrdil práve kardinál Martínez Somalo, camerlengo. Podľa apoštolskej konštitúcie z roku 1996 kardinál camerlengo po oznámení lekárov o úmrtí pápeža jemne udrie jeho hlavu strieborným kladivkom a trikrát zavolá jeho krstné meno. Následne oznámi úmrtie pápeža prítomným hodnostárom a je zodpovedný za zničenie prsteňa a pečate zosnulého pápeža. Takisto je zodpovedný za zapečatenie jeho súkromných miestností. Potom informuje o úmrtí pápeža kardinála vikára pre mesto Rím, ktorý odovzdá informáciu Božiemu ľudu.[5]

Referencie
  1. The Cardinals of the Holy Roman Church [online]. . Dostupné online. (anglicky)
  2. Cardinals Created by John Paul II. [online]. . Dostupné online. (anglicky)
  3. RINUNCE E NOMINE [online]. . Dostupné online. (taliansky)
  4. RINUNCE E NOMINE [online]. . Dostupné online. (taliansky)
  5. Catholic News Agency [online]. . Dostupné online. (anglicky)
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.