Ľalia

Ľalia (Lilium) je rod cibuľových kvitnúcich rastlín z čeľade ľaliovité (Liliaceae). Zahrnuje asi 110 druhov.

Ľalia „Citronella“

Opis

Ide o vytrvalé podzemné byliny, s cibuľami, ktoré sú často zložené z jednotlivých šupín. Sú to jednodomé rastliny s obojpohlavnými kvetmi.

Listy sú striedavé alebo v praslenoch (3-20 četných), sú prisadnuté alebo skoro prisadnuté. Čepele listov sú celokrajné, väčšinou čiarkovité, kopijovité, eliptické alebo vajcovité, žilnatina je súbežná. V pazuchách listov sa u niektorých druhov nachádzajú pacibuľky, ktoré slúžia k vegetatívnemu rozmnožovaniu.

Kvety sú obojpohlavné, sú v súkvetiach, spravidla v strapcoch, niekedy je kvet iba jednotlivý. Sú nápadné, rôznych farieb, z pravidla biele, žlté, ružové, oranžové alebo červené, bývajú aj viacfarebné či škvrnité, môže byť bez vône, ale aj so silnou arómou.

Okvetie sa skladá z 6 okvetných listov v 2 praslenoch (3+3), ktoré sú voľné.

Tyčiniek je 6 (3+3). Gyneceum je zložené z 3 plodlistov, je synkarpné, blizna je trojlaločná, semenník je svrchný.

Plodom je tobolka.

Výška rastlín sa pohybuje medzi 35 centimetrov až do 2 metrov.

Symbolika

Ľalia je po celom svete známa predovšetkým ako symbol čistoty, no je tiež symbolom rytierstva a skautingu.

Pre Grékov bola ľalia symbolom materstva a plodnosti.

Mnohí si jej význam spájajú s Bibliou, kde symbolizuje čistotu a pre kresťanov sa spája s pannou Máriou a inými sväticami.

Symbol ľalie je anjouovským (francúzskym) symbolom, a to zároveň bola aj vlajka „križiackych rytierov“, templári vznikli (a aj zanikli) práve vo Francúzsku.

Ľalia kedysi na starých mapách ukazovala správnu cestu, používali ju šľachtické rody.

Tri lupene znázorňujú 3 body skautského sľubu. Páska svornosti spája lupene, a znázorňuje spolupatričnosť všetkých skautov. Strelka ukazuje správny smer. Hviezdy, ktoré sú po okraji symbolizujú 5 a 5 bodov skautského sľubu. Bielu ľaliu obopína povraz, ukončený ambulančným uzlom ktorý symbolicky spája celý svet. Uzol nie je zatiahnutý, lebo dvere do sveta skautingu sú stále otvorené pre všetkých.

Ľalia v záhradníctve

Ľalia sa delí na ázijské, americké, trubkovité hybridy, orientálne, martagon, candidum, longiflorum, aurelianum a rozličné hybridy kam patrí zvyšok ďalej nezaraditeľných ľálií.

Množenie ľalií je možné mnohými spôsobmi a to semenami, pacibuľkami, šupinami a vedľajšími cibuľkami. Môžeme ju rozdeliť aj podľa spôsobu klíčenia: hypogeicky: najprv rastie cibuľka a potom nadzemné orgány, zatiaľ čo epigeicky rastú najprv listy a potom cibuľky.

Najlepšie obdobie na vysádzanie ľálií je september až október, niektoré druhy (vytvárajú korene zo stoniek), ktoré sú neskoré, môžeme sadiť aj na jar.

Cibule sa z pravidla vysádzajú do hĺbky dva a pol násobku jej výšky a však ľalia biela (lilium candidum) iba do pôdy hrubej 2,5 centimetra.

Pri presádzaní ľalií oddelíme staré korene a stonky zrežeme na polovicu. Na jednom stanovišti vydržia 5 až 7 rokov.

Najskoršie druhy ľalií začínajú kvitnúť v máji, najneskoršie v septembri.

Väčšina ľalií rastie na ľahších, priepustných pôdach. Hybridy lilium candidum majú radšej zásadité pôdy na priamom slnku, orientálne hybridy vyžadujú pôdu bez obsahu vápnika alebo pestovanie v nádobách, v substráte pre vresovcovité rastliny. Americkým hybridom najviac vyhovujú zasa vlhké podmienky. Ani jeden druh neznáša čerstvý maštaľný hnoj, horúcu a suchú pôdu.

V záhradách sa však najviac pestujú ázijské a rúrkovité hybridy. Najkrajšie sú orientálne hybridy, ale neznášajú naše vlhké zimy.

Mnoho ľudí ich sadí v záhonoch a skalkách, ale aj v rôznych nádobách a kvetináčoch.

Kvety ľalií sa používali ako dekoračný motív už v starom Egypte, ako aj na Kréte a v Mykénach.

Zoznam druhov

Iné projekty
  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému ľalie
  • Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Ľalia.

Externé odkazy
  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.