Pápežský legát

Pápežský legát (iné názvy: apoštolský legát[1], legát[2][3]; z lat. legatus – „vyslanec, posol“[4][pozn 1]) je osobný reprezentant Svätej stolice, ktorý bol poverený misiou.[5] Má osobitné poverenie reprezentovať Svätú stolicu pri miestnej cirkvi, štáte alebo medzinárodnej organizácii, príp. má mimoriadne poslanie pri určitej príležitosti.[1]

Kráľ Henrich II. zdraví pápežského legáta prichádzajúceho do Anglicka (drevoryt z roku 1563)

Historické podoby

Rímsky pápež už od svojich počiatkov využíval vyslancov, pričom od 11. storočia získavali na dôležitosti. Postupne sa vyprofilovali tri druhy legátov:

  • legatus missus (plurál [pl.] legati missi; doslova [dosl.] „vyslaný legát“) – legát poverený nejakou konkrétnou misiou (úlohou),
  • legatus natus (pl. legati nati; dosl. „rodený legát“) – držitelia arcibiskupského stolca, ku ktorému prináležal stály titul legáta (napr. arcibiskup canterburský v období pred anglickou reformáciou),
  • legatus a latere (pl. legati a latere; dosl. „legát zo strany [pápeža]“, tzn. v bezprostrednom postavení k osobe pápeža) – legát s najvyšším postavením, priamy zástupca pápeža, tzn. vždy kardinál.[5]

Systém legátov bol v priebehu storočí viackrát reogranizovaný. Významná zmena nastala v 16. storočí, kedy začali vznikať nunicatúry pri svetských vládach, s ktorými Svätá stolica udržiavala diplomatické styky.[5]

Súčasné použitie

Súčasné kanonické i medzinárodné právo pozná nasledujúce druhy legátov:[chýba zdroj]

  • legatus a latere – najvyšší druh legáta, ktorý musí byť kardinálom (pozri vyššie),
  • apoštolský nuncius – vyslanec s diplomatickým]poslaním, obyčajne titulárny arcibiskup (na úrovni mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca),
  • internuncius - nuncius-diplomat druhého rádu (na úrovni vyslanca),
  • apoštolský delegát – reprezentant bez diplomatického štatútu.

Poznámky
  1. Pre podrobnejšiu etymológiu pozri rozlišovaciu stránku legát

Referencie
  1. „apoštolský legát“, Encyclopaedia Beliana : Slovenská všeobecná encyklopédia v dvanástich zväzkoch, Prvý zväzok, A – Belk (1. vyd.), Bratislava: Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied; VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1999 (vyd. 2018-05-09), ISBN 80-224-0554-X, https://beliana.sav.sk/heslo/apostolsky-legat, dost. 2020-03-22
  2. Jarošová, Alexandra; Buzássyová, Klára, edi. (2011), „legát“, Slovník súčasného slovenského jazyka, H – L (1. vyd.), Bratislava: VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, ISBN 978-80-224-1172-1
  3. Balážová, Ľubica; Bosák, Ján, edi. (2005), „legát“, Slovník cudzích slov : akademický (2. dopl. a preprac. vyd.), Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, ISBN 80-10-00381-6
  4. Králik, Ľubor (2015), „legálny“, Stručný etymologický slovník slovenčiny (1. vyd.), Bratislava: VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, str. 321, ISBN 978-80-224-1493-7
  5. Cross, F.[rank] L.[eslie]; Livingstone, E.[lizabeth] A., edi. (2005), „legate, Papal“, The Oxford dictionary of the Christian church (3. vyd.), Oxford; New York, NY: Oxford University Press, str. 969, ISBN 978-0-19-280290-3, https://books.google.sk/books?id=fUqcAQAAQBAJ&pg=PA969, dost. 2020-03-22

Odporúčaná literatúra
  • ANTONÍN, Kalous. Plenitudo potestatis in partibus? : papežští legáti a nunciové ve střední Evropě na konci středověku (1450-1526). 1. vyd. Brno : Matice moravská, 2010. 446 s. (Knižnice Matice moravské; zv. 30.) ISBN 978-80-86488-75-2. (po česky)

Zdroj
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Papežský legát na českej Wikipédii.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.