Jakub I. (Anglicko)

Aj keď škótskym kráľom Jakubom VI. bol už od zosadenia svojej matky roku 1567, kým bol ešte dieťa, vládli zaňho splnomocnenci. Sám sa vlády ujal až roku 1578. V Škótsku bol úspešný a podarilo sa mu stabilizovať presbyteriánsku cirkev. Roku 1584 vydal svoju prvú zbierku poézie, v ktorej preukazoval oddanosť k bohu, ktorá sa odzrkadľovala aj v spôsobe jeho vlády.

Po smrti Alžbety I. 1603 sa roku stal anglickým kráľom Jakubom I. Podľa vzoru panovníkov z ostatných európskych krajín sa snažil zaviesť absolutizmus, t. j. neobmedzenú moc panovníka.

Za vlády Jakuba I. sa politická situácia v Anglicku stabilizovala, ľud mu však vyčítal takmer sedem rokov vlády bez parlamentu, hoci je pravda, že jeho radca, Robert Cecil, sa usiloval nastoliť reformy, ktoré sa skončili jeho smrťou. Cecilov nástupca, lord Buckingham, posilnil absolutizmus a bol odporcom puritánov, žiadajúcich laickú cirkev. Jakub sa bál zásahov parlamentu do štátnej politiky. Parlamentu a ľuďom sa jeho praktiky s božskou mocou nepáčili. Roku 1604 bol odhalený pokus o atentát na jeho budovu parlamentu v čase, keď sa v nej nachádzal aj kráľ. Neskôr mal Jakub spory s parlamentom o financie, potreboval totiž splatiť dlhy po Alžbete I. Parlament sa však vždy obhájil, lebo argumentoval platnými zákonmi.

Jakubovu zahraničnú politiku charakterizujú ústupky Španielsku. Za jeho vlády sa začala od roku 1621 kolonizácia amerického kontinentu, najmä Severnej Ameriky, predovšetkým presídlencami z radov nespokojných puritánov.

Jakub I. miloval lov. Ak sa nemohol zúčastniť poľovačky, mal zlú náladu. Len čo si vyšiel do lesov, zabúdal na okolitý svet, poľovanie bolo jeho najväčšou vášňou, na ktorú plytval časom a financiami. Čudne sa správal vo chvíľach, keď sa mu podarilo skoliť jeleňa. Vtedy údajne zoskočil z koňa, prerezal ulovenému zvieraťu hrdlo a krvou pomazal tváre dvoranov, ktorí ho sprevádzali. Mal rád aj kohútie zápasy a súboje býkov či medveďov. Rád sa kochal aj pohľadom na svoju zoologickú zbierku – choval levy, krokodíly, antilopy, ťavy a ďalšie exotické zvieratá.

Za čudné sa dajú označiť aj jeho voyeurské sklony. Navštevoval spálne čerstvo ženatých dvoranov a kládol im dotieravé otázky, týkajúce sa intímnych detailov z ich svadobnej noci. S rozpakmi bola u dvora prijímaná aj jeho neskrývaná homosexualita. Kráľ Jakub získal za svojho života povesť nesympatického a netaktného muža, zaujímal sa aj o mágiu.

Ani u verejnosti nebol obraz Jakuba I. príliš lichotivý. Za jeho vlády došlo k mnohým škandálom (napr. tajný sobáš, útek a uväznenie Jakubovej sesternice Arabelly Stuartovej), úplatkárskym aféram (úplatkárstvo lorda zo Suffolku), k neúspešným pokusom o reformu štátnej správy a financií, k predajom šľachtických titulov a k hospodárskej stagnácii.

Niektorí jeho súčasníci sa však o Jakubovi I. vyjadrujú pozitívne, napríklad vtedajší benátsky veľvyslanec ho označil za muža vysokej inteligencie a podľa londýnskeho právnika Rogera Wilbrahama bol tento kráľ ostrovtipný a vynaliezavý človek s výnimočne dobrou pamäťou a priateľskou povahou.