Knut Veľký

Knut bol synom dánskeho kráľa Svena a slovanskej princeznej, dcéry poľského vládcu Meška I., ktorá prijala škandinávske meno Gumhilda. Presný dátum jeho narodenia nie je známy. Knut bol vychovávaný vo vikinskej pevnosti istým náčelníkom, kde sa pripravoval na kariéru bojovníka. Už ako mladý sa zúčastňoval na vojnových výpravách svojho otca. Zúčastnil sa aj útoku na Norvich roku 1004, ktorým sa začalo dánske dobývanie Anglicka. Ďalej sa o jeho živote veľa nevie až do roku 1013 keď viedol škandinávske vojsko proti Angličanom. Sven roku 1014 zomrel a Knut sa stal jeho nástupcom v nárokoch na anglický trón. To sa samozrejme nepáčilo anglickej šlachte, nechceli dovoliť aby im vládol Viking a tak Witan vrátil trón Ethelredovi Nepripravenému, ktorý bol zatiaľ v exile v Normandii. Dánskym kráľom sa stal starší Svenov syn Harald, no Knut mu navrhol, aby vládli spolu. Harald dovolil Knutovi viesť ďalšiu výpravu do Anglicka, ak sa vzdá nárokov na dánsky trón.

Knutova flotila pristála na pobreží roku 1015 spolu s vojskami dánskych spojencov, napr. poľského kráľa Boleslava Chrabrého. Ich ďalšími spojencami boli aj Olof Skotkornung, švédsky kráľ, Knutov bratranec Eiríkr Hákonarson a Trondejarl – vládca Nórska. Taktiež v Anglicku našli spojencov. Eadric Streona, vojvoda z Mercie sa pripojil k Vikingom. Kráľ Ethelred II. sa ocitol pod tlakom, lebo nebol schopný udržať kontrolu nad celou krajinou. Knut a Harald začali inváziu, v septembri 1015 obsadili Wessex, ktorý sa stal základňou pre ich ďalšie útoky. Postupovali ďalej, cez Temžu a Merciu až k Northumbrii. Tam proti nim stál vojvoda Uthred a syn Ethelreda Edmund Ironside. Northumbria padla, Knut vyhlásil Nóra Eiríkra Hákonarsona za jej vládcu a vojvodu dal popraviť. Ďalej Dáni postupovali na juh, podporovaný aj Angličanmi a Edmundovi ostal už len Londýn ako posledná pevnosť. Jeho otec roku 1016 zomrel, teda Edmund sa stal kráľom. Dáni zakladali tábory na dobytom územií a obliehali krajinu aj po mori.

Londýn stále ostával nedobytý. Angličania sa tam pripravili na rozhodújúci úder a vyrazili proti Vikingom. Odohralo sa viacero bitiek bez jasného víťaza. Ale Angličania boli zatlačení na územie Mercie. Rozhodujúca bitka sa odohrala pri Ashigdone, po ktorej sa Knut stal vládcom Británie. Edmund akceptoval porážku a podpísal s Vikingami dohodu, v ktorej uznal nadvládu Dánov na celom území okrem Wessexu. Knut si vzal za ženu vdovu po Ethelredovi, dcéru Normanského vojvodu Emmu. Tým sa dostal do kráľovskej rodiny a aj zabránil konfliktom s Ethelredovými synmi Eduardom a Alfrédom. Svojho syna Harthacanuta vyhlásil za svojho dediča.

Krajinu rozdelil na štyri vojvodstvá: Wessex – jeho sídlo, Merciu, Northumbriu a Východnú Angliu. Jeho brat Harald ostal dánskym kráľom. Roku 1018 však zomrel a Knut si pripojil aj Dánsko. Je posudzovaný ako úspešný kráľ, ale tento názor mohol vzniknúť len vďaka jeho dobrým vzťahom s cirkvou. Napriek tomu jeho vláda priniesla dve desaťročia mieru a prosperity.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Knut Veľký.