Francis Bacon

Narodil sa v rodine lorda strážcu pečate a vzdelanie získaval už od roku 1573 (ako dvanásťročný) na Trinity College v Cambridge. Ako veľmi mladý sprevádzal anglického veľvyslanca na francúzsky dvor kráľa Henricha III., no už v roku 1579 sa vrátil po otcovej smrti domov. Tu sa sústredil na svoju kariéru na dvore anglickej kráľovnej Alžbety I. Po štúdiách práva sa v roku 1584 stal členom parlamentu, pričom podporoval Roberta Devereux, lorda Essexa, a hoci vystupoval na obranu kráľovnej, ani to mu nevynieslo vytúžené postavenie a kariéru, ale len post mimoriadneho advokáta kráľovnej a čestný titul radcu. Ani podpora kráľovninho favorita lorda Essexa mu nezabránila v tom, aby sa zaoberal vyšetrovaním jeho sprisahania proti kráľovnej v roku 1601, pričom si vzal na svedomie i odsúdenie a smrť svojho dovtedajšieho dobrodinca.

Počas vlády Jakuba I. sa mu konečne naskytla možnosť postúpiť na rebríčku, nakoľko nový kráľ podporoval učencov. V roku 1603 ho Jakub I. vymenoval za rytiera, v roku 1607 bol vymenovaný za advokáta, od roku 1613 pôsobil v úrade generálneho prokurátora, od roku 1616 bol členom tajnej rady, v roku 1617 bol lordom strážcom pečate a v roku 1618 to dotiahol až do úradu lorda kancelára a taktiež sa stal barónom z Verulamu. V roku 1621 ho kráľ vymenoval za vikomta St. Alban, no v tom istom roku bol tiež obvinený z úplatkárstva a zbavený úradov, odsúdený k pokute 10 000 libier šterlingov a dokonca aj krátko väznený v londýnskom Toweri. Bacon síce oľutoval svoje činy a zaplatil pokutu, no nakoľko bol obľúbencom kráľa a nevedelo sa, či sa nestal len obeťou intríg, kráľ mu dal po pár dňoch milosť a pokutu mu odpustil, v roku 1624 bol kráľom dokonca zbavený všetkých obvinení. Zvyšok života sa venoval práci na filozofických spisoch a zomrel o dva roky neskôr na zápal pľúc.

Okrem politickej kariéry prispel i k vede, hlavne k filozofii, histórii a literatúre. Je považovaný za otca empirizmu a experimentálnej metódy. Rozvinul nové chápanie úloh vedy a základy indukcie. Cieľom poznania je zvyšovať moc človeka nad prírodou, prostriedkom k dosiahnutiu tohto cieľa je objavenie príčin javov. K tomu je však potrebná reforma metódy, ktorú treba začať očistením rozumu od idolov čiže neustále hroziacich omylov vyplývajúcich zo sklonov rozumu, nedokonalosti a nepresnosti jazyka, nekritického preberania cudzích názorov. Podľa Bacona sú naše vedecké teórie konštruované spôsobom, ktorým vidíme objekty a ľudská bytosť je teda odsúdená len k hypotézam. Vymyslel tiež šifru k zabezpečeniu diplomatickej korešpondencie a zaoberal sa schémou univerzálneho jazyka. Jeho filozofické a literárne diela sú zamerané proti scholastike a sú písané väčšinou po latinsky.

V roku 1597 prehlásil veľmi slávnu vetu: Scientia potestas est, ktorá sa dá preložiť ako: „Vedomosť je moc“.

Bacon, Sylva sylvarum

• 1597 – Essays (Eseje), súbor krátkych textov, obsahujúci politické, morálne i filozofické úvahy
• 1605 – The Advancement of Learning (Pokrok vedenia), pojednanie o rozvoji a pokroku vied
• 1620 – Novum organum scientiarum (Nový organon vedy)
• 1622 – History of Henry the Seventh (História Henricha VII.)
• 1622 – 1627 – Instauratio magna, I – III (Veľké obrodenie), pôvodný názov diela Novum organum scientiarum
• 1623 – De Augmentis Scientiarum (O pokroku vied)
• 1624 – Apophthegms New and Old (Nové a staré aforizmy)
• 1626 – New Atlantis (Nová Atlantída), dielo nadväzujúce na Thomasa Morea
• 1857 – 1874 – The Works of Francis Bacon, I – XIV

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Francis Bacon
• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Francis Bacon.

• FILIT Zdroj z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok