Edred
Edred alebo Eadred (* okolo 923, Wessex – † 23. november 955, Frome, Somerset) bol anglosaský kráľ, ktorý vládol v Anglicku v rokoch 946 – 955.
| Edred | |||
 anglosaský kráľ | |||
| Narodenie | okolo 923 Wessex | ||
|---|---|---|---|
| Úmrtie | 23. november 955 Frome, Somerset | ||
| Odkazy | |||
| Commons |  | ||
| |||
Život
Na trón nastúpil v roku 946 po nečakanej vražde kráľa Edmunda I. V tom čase prijal formálne podrobenie Northumbrijčanov. V nasledujúcom roku odišiel do Tanshelfu v Yorkshire, kde prijal od arcibiskupa Wulfstana z Yorku a witanu Northumbrie potvrdenie ich podrobenia. Krátko nato však oni svoj záväzok porušili a prijali za svojho kráľa Erika Bloodaxea. Edred na toto reagoval spustošením Northumbrie a vypálením Riponu. Pri návrate bol Edredov zadný voj napadnutý v Castleforde a Edred začal pustošiť Nortumbriu znovu, čo malo za následok odchod Erika a podrobenie sa Edredovi. Okolo roku 950 sa však stal vládcom Northumbrie Olaf Sigtryggson, ktorého o dva roky neskôr vystriedal zase Erik Bloodaxe. Edredovi sa podarilo definitívne obnoviť svoju moc v Nortumbrii až roku 954.
Edred sa zaslúžil o obnovenie kláštorného života. Veľký podiel na tom mal Edredov priateľ a radca Svätý Dunstan, opát v Glastonbury a neskorší arcibiskup z Canterbury, na ktorého Edred delegoval mnohé zo svojich právomocí v posledných rokoch vlády.
Edred bol počas väčšiny svojho života sužovaný nemocou, ktorá mu niekedy nedovoľovala prijímať potravu, a s takto podlomeným zdravím zomrel 23. novembra 955 vo Frome. Pochovaný bol v Old Minster vo Winchesteri. Jeho nástupcom sa stal jeho synovec Edwy.
Rodina
Bol synom kráľa Eduarda I. Staršieho a jeho tretej manželky Eadgifu. Mal množstvo vlastných a nevlastných súrodencov. Nikdy nebol ženatý a nezanechal žiadneho potomka.
