Eduard III. (Anglicko)
Eduard III. (* 13. november 1312 – † 21. jún 1377) z rodu Plantagenetovcov bol jeden z najúspešnejších anglických kráľov v stredoveku.
Eduard III. | |||
kráľ Anglicka a pán Írska | |||
| |||
Panovanie | |||
---|---|---|---|
Dynastia | Plantagenetovci | ||
Panovanie | 1. február 1327 – 21. jún 1377 | ||
Korunovácia | 1. február 1327 | ||
Predchodca | Eduard II. | ||
Nástupca | Richard II. | ||
Biografické údaje | |||
Narodenie | 13. november 1312 Windsor Castle, Berkshire | ||
Úmrtie | 21. jún 1377 (64 rokov) Sheen Palace, Richmond | ||
Pochovanie | Westminsterské opátstvo | ||
Rodina | |||
Manželka | |||
Potomstvo |
Eduard Izabela Joan Lionel Antwerpský Ján z Gentu Edmund Langleyský Mária Walthamová Margaréta Windsorská Thomas Woodstock | ||
Otec | Eduard II. | ||
Matka | Izabela Francúzska | ||
Odkazy | |||
Eduard III. (multimediálne súbory na commons) | |||
Jeho 50-ročná vláda začala, keď bol jeho otec Eduard II. 25. januára, 1327 zosadený z trónu, a vydržala až do roku 1377. Medzi jeho predchodcami iba Henrich III. vládol tak dlho ako on, a trvalo viac ako 400 rokov, kým ďalší panovník zotrval na tróne tak dlho. Eduardova vláda bola výrazná rozširovaním anglického teritória prostredníctvom vojen v Škótsku a vo Francúzsku. Eduardovi predkovia a jeho fenomenálne potomstvo poskytlo základ pre dve zdĺhavé udalosti v britských a európskych dejinách, storočnú vojnu a vojnu ruží.
Mladosť
Eduard, syn Eduarda II. a Izabely Francúzskej, sa narodil roku 1312 vo Windsorskom zámku. V roku 1320 sa stal grófom z Chesteru a roku 1325 mu jeho otec postúpil Akvitánske vojvodstvo a mladý Eduard bol vyslaný do Francúzska spolu so svojou matkou, aby sa stretol so svojím strýkom Karolom IV., kráľom Francúzska.
Po návrate do Anglicka kráľovná a jej milenec Roger Mortimer prinútili slabého a nepopulárneho Eduarda II. odstúpiť a v roku 1327 zvolili Eduarda III. za kráľa.
Eduard II. bol následne zavraždený a Izabela s Rogerom Mortimerom efektívne vládli Anglicku počas prvých rokov Eduarda III. na tróne.
Začiatky vlády
Eduard III. bol korunovaný 25. januára 1327, keď mal 14 rokov, a o rok neskôr sa oženil s Filipou Henegávskou. Časom mali spolu trinásť detí vrátane piatich synov, ktorí dosiahli dospelosti. Ich najstarší syn a zároveň Eduardov dedič Čierny princ Eduard, narodený v roku 1330, sa stal slávnym vojnovým vodcom. V tom istom roku, ako sa konal Eduardov sobáš, jeho strýko Karol IV. zomrel bez mužských dedičov, zanechajúc po sebe gravidnú manželku, čiže najstarším mužským potomkom (cez Izabelu) sa stal Eduard III.
V roku 1330 sa osemnásťročný Eduard zmocnil anglického kráľovského dvora, zvrhol Mortimera, ktorý bol neskôr popravený, a zbavil Izabelu moci, ale ušetril jej život.
Vláda Eduarda III. bola výrazná pokračujúcou vojnou so Škótskom, ale viac vojnou s Francúzskom (storočná vojna). Jeho prvý väčší vojenský úspech bola bitka o Halidonský vrch v roku 1333, ktorú vyhral s podporou jeho „bábky“, nového škótskeho kráľa, Eduarda Balliola, v neprospech jeho vlastného švagra Dávida II.
Storočná vojna
Eduardovmu nároku na spojenie anglického a francúzskeho trónu odporovali francúzski šľachtici, ktorí sa odvolávali na salický zákon (Lex Salica; zákony Salických Frankov), ktorý tvrdil, že kráľovské následnictvo nemôže uznať ženskú panovníčku (ako napríklad Eduardovu matku Izabelu alebo kráľovnú Janu II. Navarrskú), a ktorý ustanovil za právoplatného kráľa Francúzska Filipa VI., Eduardovho bratanca a dediča Karola z Valois, mladšieho syna Filipa III.
Eduard vyhlásil roku 1337 Filipovi vojnu a 26. januára 1340 sa vyhlásil za francúzskeho kráľa. Tento konflikt začal storočnú vojnu, trvajúcu až do 15. storočia. V roku 1346 Eduard porazil Francúzsko v bitke pri Kreščaku, sprevádzaný pri tomto boji svojím šestnásťročným synom Čiernym princom.
Čierny princ Eduard velil aj víťaznej anglickej armáde v bitke pri Poitiers, v ktorej sa mu podarilo zajať francúzskeho kráľa Jána II. Prvé obdobie storočnej vojny ukončil mier v Brétigny, ktorý dovoľoval Angličanom ponechať si všetky dobyté územia vo Francúzsku.
Deti
Eduard a Filipa mali spolu štrnásť detí. Kvôli rivalite ich piatich synov, ktorí prežili do dospelosti, vznikla dlhotrvajúca občianska vojna, známa ako Vojna ruží.
- Eduard, Čierny princ (* 15. jún 1330 – † 8. jún 1376) ∞ 1361 grófka Jana z Kentu (* 1326/1327 – † 1385)
- Izabela Anglická (* 16. jún 1332 – † 1379) ∞ 1365 gróf Enguerrand VII. z Coucy (* 1340 – † 1397)
- Johana Anglická (* 19. december 1333/ 28. január 1334 – † 1. júl 1348)
- Wiliam (* 16. február 1337 – † 8. júl 1337)
- Lionel Antwerpský, 1. vojvoda z Clarence (* 29. november 1338 – † 7. október 1368) ∞ 1352 Alžbeta z Burgh 1332 – † 1363)
- Ján z Gentu, 1. vojvoda z Lancasteru (* 6. marec 1340 – † 3. február 1399) ∞
- Edmund z Langley, 1. vojvoda z Yorku (* 5. jún 1341 – † 1. august 1402) ∞
- Blanche (*/† 1342)
- Mária Plantagenetová (* 10. október 1344 – † 1362) ∞ 1361 bretónsky vojvoda Ján IV. (* 1339 – † 1399)
- Thomas (* 1347 – † 1348)
- William (* 24. jún 1348 – † 5. september 1348)
- Margaréta Plantagenetová (* 20. júl 1346 – † 1361) ∞ 1359 gróf Ján Hastings (* 1347 – † 1375)
- Johana (*/† 1351)
- Thomas Woodstock, 1. vojvoda z Gloucesteru (* 7. január 1355 – † 8. / 9. september 1397) ∞ 1376 grófka Eleonóra z Bohunu (* cca 1366 – † 1399)
Genealógia
Eduard III. | Otec: Eduard II. |
Starý otec: Eduard I. |
Prastarý otec: Henrich III. |
Prastará matka: Eleonóra Provensalská | |||
Stará matka: Eleonóra Kastílska |
Prastarý otec: Ferdinand III. | ||
Prastará matka: Jana z Ponthieu | |||
Matka: Izabela Francúzska |
Starý otec: Filip IV. |
Prastarý otec: Filip III. | |
Prastará matka: Izabela Aragónska | |||
Stará matka: Jana I. |
Prastarý otec: Jana I. | ||
Prastará matka: Blanka z Artois |
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Eduard III. (Anglicko)
Eduard III. | ||
Vladárske tituly | ||
---|---|---|
Predchodca Eduard II. |
kráľ 1. február 1327 – 21. jún 1377 |
Nástupca Richard II. |