Frederik II. (Dánsko)

Frederik sa narodil ako najstarší syn, druhý z piatich detí kráľa Kristiána III. Dánskeho a jeho manželky Doroty Sasko-Lauenburskej. Narodil sa do nepokojnej doby, kedy jeho otec bol pre svoje luteránske vyznanie značnou časťou obyvateľstva odmietaný. Po Kristiánovom víťazstve v občianskej vojne, známej ako Grófska vojna, bol Frederik v roku 1536 menovaný princom následníkom Dánska. V roku 1559 Kristián III. zomrel a Frederik nastúpil na trón.

Mal vojenské sklony, záujem usporiadať ekonomický rozvoj a zvýšiť vojenskú moc svojho kráľovstva, predovšetkým námornú moc v Baltskom mori. V roku 1559 dosiahol svoje prvé víťazstvo dobytím Dithmarschenu, regiónu odmietajúceho uznať dánsku nadvládu, a to pri spoločnej operácii so svojím strýkom Adolfom Holštajnsko-Gottorpským. To ho priviedlo k angažmánu v Severskej sedemročnej vojne (1563 – 1570), zbytočnom konfliktu s jeho bratrancom Erikom XIV. Švédskym, ktorý poškodil ako Dánsko tak aj Švédsko.

Pre prvé roky jeho vlády bol charakteristický nárast nepriateľstva so Švédskom, ktorý vyústil vo vyššie spomínaný ozbrojený konflikt – Nordickú sedemročnú vojnu. Frederik počítal s podporou početných žoldnierskych nemeckých jednotiek, ktoré aj získal, ale vojna nebola úspešná. Z dôvodov zlej organizácie nemohol uskutočniť útok na Štokholm v roku 1563 a jeho jednotky sa museli v zime stiahnuť na juh do Skåne. V roku 1564 prevzali iniciatívu Švédi, prenikli do Nórska – ktoré tak bolo dobyté – a tiež dánske provincie Blekinge a Halland. V lete Frederik získal pôžičku na financovanie obliehania Štokholmu, ale zámer skončil úplným fiaskom a vojsko muselo odtiahnuť. Nový pokus v októbri opäť stroskotal a Kráľovská rada stratila trpezlivosť. Za tejto situácie sa Frederik musel obrátiť na starého nepriateľa svojho otca, Pedera Oxeho.

Peder Oxe dostal od kráľa dôležité privilégiá, vrátane participácie v Kráľovskej rade, a spoločne s ňou prevzal vládu. Prinútil šľachtu vziať na seba časť financovania dlhov a Rada schválila dvojnásobné zvýšenie platby mýtneho v Öresunde. Administratívne schopnosti Oxeoho a vypuknutie vnútorných konfliktov vo Švédsku boli rozhodujúcimi faktormi, ktoré zabránili väčšej katastrofe pre Dánsko a Nórsko.

Mier so Švédskom bol uzavretý v roku 1570 v Štetíne za podmienok, ktoré neboli priaznivé ani pre jednu stranu. Dánsko zostalo najsilnejšou severskou krajinou a bola potvrdená príslušnosť spornej provincie Jämtland, k Nórsku. Avšak škody materiálne i ľudské, ktoré Dánsko utrpelo vo vojne, boli pre Frederikovo kráľovstvo katastrofálne, zjavné bolo aj obmedzenie námornej moci Dánska.

Zahraničná politika, ku ktorej sa Frederik II. po konflikte uchýlil, bola úplná neutralita, a jeho dobré vzťahy s protestantskými mocnosťami sa obmedzili na morálnu podporu. Od anglickej kráľovnej Alžbety dostal Podväzkový rad. Obklopil sa skúsenými radcami, ktorí boli schopní viesť kráľovstvo správnou cestou.

Nakoľko dosiahol mier, rozhodol sa Frederik budovať paláce a zámky. V roku 1567 založil Fredrikstad, prvé mesto v Nórsku pomenované na počesť kráľa. Pre kontrolu plavby cez Öresund a pre zaistenie príjmov z povolenia prejazdu obchodných lodí sa rozhodol vybudovať najväčšiu severskú pevnosť Kronborg; bola vystavaná v rokoch 1574 – 1584 vďaka nárastu poplatkov z Öresundu. Šľachta mu postúpila rôzne pozemky v Dánsku, takže kráľ mohol zjednotiť niekoľko osobných majetkov. V roku 1560 získal Hillerødsholm v Hillerode na severe ostrova Sjælland; tu potom inicioval stavbu zámku Frederiksborg.

Bol milovníkom slávností, vína a lovu, rovnako tak vied a umení. Bol tiež patrónom slávneho astronóma Tycha Braheho.

Frederik II. zomrel v kláštore Antvorskov 4. apríla roku 1588 vo veku 53 rokov. Anders Sørensen Vedel, kňaz zodpovedný za pohreb, povedal pri obrade, že smrť bola spôsobená alkoholizmom, ktorý kráľa sužoval. Pochovaný bol v katedrále v Roskilde, mieste posledného odpočinku dánskych kráľov; tu odpočíva dodnes.

V roku 1571 prišla na návštevu do Kodane teta Frederika II., Alžbeta Dánska so svojim manželom, mekleburgským princom Ulrichom III. a štrnásťročnou dcérou Žofiou, o ktorú sa Frederik zaujímal. K uzavretiu manželstva bolo potrebné vyjadrenie teologickej fakulty Kodanskej univerzity, lebo budúci snúbenci boli blízky príbuzní (Žofiina matka a Frederikov otec boli z otcovej strany súrodenci, hoci mali každý inú matku). Povolenie bolo udelené a po krátkych zásnubách bolo manželstvo uzavreté. Svadba Frederika a Žofie sa konala 20. júla roku 1572 v Kodani a nasledujúceho dňa bola nová dánska kráľovná v katedrále Panny Márie v Kodani korunovaná.

Sobáš bol – tak ako väčšina zväzkov v tom čase – dojednaný z dynasticko-politických dôvodov. Napriek tejto skutočnosti a aj napriek veľkému vekovému rozdielu medzi manželmi (23 rokov) bolo ich manželstvo šťastné. Kráľovná často sprevádzala manžela na cestách po krajine a venovala sa predovšetkým rodinnému životu. Kráľ, ktorý sa podpisoval „FS“, tvrdil, že to neznamená Fredericus Secundus, ale Fredericus & Sophia.

Z manželstva Frederika II. a Žofie vzišli nasledujúci potomkovia:

• Alžbeta (* 1573 – † 1626), manželka princa brunšvicko-wolfenbütelského Henricha Júlia
• Anna (* 1574 – † 1619), neskoršie kráľovná Škótska
• Kristián IV. (* 1577 – † 1648)
• Ulrich (* 1578 – † 1624), biskup vo Schwerine
• Augusta (* 1580 – † 1639), manželka princa šlezvicko-holštajnského Jána Adolfa
• Hedviga (* 1581 – † 1641), manželka saského kurfirsta Kristiána II.
• Ján (* 1583 – † 1602), zasnúbený so Xéniou, dcérou ruského vládcu Borisa Godunova.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Frederik II. (Dánsko)

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Frederik II. Dánský na českej Wikipédii.