Athelstan

Bol synom kráľa Eduarda I. Staršieho a jeho prvej manželky Egwiny (Ecgwynn). Toto manželstvo údajne nebolo uzavreté podľa kanonického práva a preto je Athelstan považovaný za nelegitímneho syna. Z tohoto zväzku vzišla ešte dcéra, Athelstanova sestra. Okrem toho mal Athelstan množstvo nevlastných súrodencov, ktorí pochádzali z ďalších dvoch manželstiev jeho otca.

Athelstan nebol nikdy ženatý a nezanechal žiadne deti.

Keď mal Athelstan štyri roky, poslal ho otec na výchovu k svojej sestre Aethelflaed do Mercie. Situácia okolo následníctva po smrti Eduarda I. Staršieho († 17. júl 924) nie je celkom jasná. Eduard pravdepodobne zamýšľal rozdeliť svoje kráľovstvo medzi Athelstana, ktorému mala pripadnúť Mercia, a Aelfwearda, ktorému mal zostať Wessex. Je tiež možné, že obyvatelia Mercie Aelfwearda po nástupe na trón odmietli. Vzniknuté napätie medzi Athelstanom a Aelfweardom ukončila po dvoch týždňoch smrť Aelfwearda († 2. august 924). Athelstan sa tak stal vládcom celého územia, ktoré ovládal jeho otec. Jeho nástup sa nezaobišiel bez problémov. Istý Alfréd, možno potomok kráľa Ethelreda I., sa postavil na odpor. Nemal však úspech a tak bol Athelstan 4. septemebra 925 v Kingston upon Thames korunovaný za kráľa.

Korunovačný kameň anglosaských kráľov v Kingston upon Thames, s menom kráľa Athelstana

Ako kráľ pokračoval v diele svojho otca a starého otca a prostredníctvom diplomacie a dobývaním rozšíril hranice kráľovstva k ich najväčšiemu rozsahu. Jeho prvým činom bolo nadviazanie stabilných vzťahov s Vikingami z Northumbrie. Roku 926 usporiadal v Tamworthe schôdzku s kráľom Sigtryggom z Yorku, s ktorým uzavrel spojeneckú zmluvu a ktorému dal svoju vlastnú sestru za manželku. Zmluva však nemala dlhé trvanie, pretože už v nasledujúcom roku kráľ Sigtrygg zomrel. Athelstan preto vpadol s armádou do Northumbrie a vyhnal odtiaľ kráľa Guthfritha a Olafa Sigtryggsona.

12. júla 927 sa uskutočnila schôdzka v Eamonte, kde sa Athelstanovi podrobili panovníci okolitých kráľovstiev. Anglosaská kronika spomína, že to bol Hywell, kráľ Západného Walesu, Constantine II., kráľ Škótov, Owain, kráľ Gwentu, Ealdred z Bramburghu. Pramene z neskoršieho obdobia spomínajú aj kráľa Owena (Owain) zo Strathclyde.

V tom istom období prinútil v Hereforde k podrobeniu aj kráľov Walesu, ktorí mu museli platiť každoročne veľký tribút, pozostávajúci zo zlata, striebra a dobytka. Zároveň stanovil hranicu na rieke Wye. Vyhnal tiež "západných Walesanov" (myslia sa tým Briti z Cornwallu a Devonu) z Exeteru a západnú hranicu medzi jeho kráľovstvom a nimi stanovil na rieke Tamar.

Tieto úspechy sa odrazili aj v titule "Rex totius Britanniae" (kráľ celej Británie), ktorý začal používať v listinách a na minciach.

Jeho nadvláda však vyvolávala odpor najmä na sever. Roku 934 preto napadol Škótsko po súši aj po mori. Armáda postúpila až po Dunottar v Kincardineshire, námorníctvo až ku Caithness. Podľa kronikára Simeona z Durhamu bolo Škótsko podrobené. Ale pravdepodobne išlo o podrobenie formálne, pretože už o tri roky neskôr (937) sa tu proti Athelstanovi sformoval spolok škótskeho kráľa Constantina II., vikingského kráľa Olafa Guthfrithsona z Dublinu a kráľa Owena zo Strathclyde. Ich spoločná armáda pochodovala na juh, ale Athelstan bol pripravený a spolu so svojim nevlastným bratom Edmundom ju úplne porazil v bitke pri Brunanburhe.

Athelstan vo väčšej miere ako jeho predchodcovia udržiaval kontakty s kontinentálnou Európou. Štyri jeho sestry sa totiž stali manželkami rôznych panovníckych rodov v Európe. Eadgifu bola manželkou západofranského kráľa Karola III. Prostého. Keď Karola III. jeho nepriatelia zajali, priviedla Eadgifu svojho syna Ľudovíta na dvor kráľa Athelstana, ktorý tu zotrval až do svojho návratu na pevninu v roku 936. Eadgith sa stala manželkou neskoršieho rímskonemeckého cisára Otta I. Eadhild sa vydala za vojvodu Frankov a parížskeho grófa Huga Veľkého. Elgiva sa stala manželkou českého kniežaťa Boleslava II. Na Athelstanovom dvore boli vychovávaní Håkon, syn nórskeho kráľa Haralda I. a budúci bretónsky vojvoda Alan II.

Athelstan bol tiež významný zákonodarca. Z obdobia jeho vlády za zachovalo viacero právnych kódexov, z ktorých najvznamnejšie sú dva: kódex z Grately a kódex z Exeteru. Zákoníky ukazujú, že posilnil zákony proti zlodejom, reguloval obchod, podporoval rozvoj miest, zaviedol kontrolu striebornej meny a trestal podvodníkov. Jeho kráľovský dvor navštevovali vzdelanci z rôznych kútov Európy (Íri, Bretónci, Frankovia, Nemci). Bol medzi nimi aj islandský básnik Egill Skallagrímsson.

Bol tiež podporovateľom mnohých kláštorov (opátstvo Malmesbury, opátstvo Milton), ktoré obdaroval nielen peniazmi, ale aj knihami či relikviami. Bol nadšeným zberateľom relikvií, ktoré získaval jednak darom, jednak vysielaním svojich agentov do Európy, aby ich získali.

Zomrel 27. októbra 939 v Gloucesteri a pochovaný bol v jeho obľúbenom opátstve v Malmesbury, kde dnes možno vidieť jeho stredoveký náhrobok. Jeho nástupcom sa stal jeho nevlastný brat Edmund.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Athelstan

• David Nash Ford's Early British Kingdoms
• Anglo-Saxons.net
• The British Museum
• www.1911encyclopedia.org
• www.genealogie-mittelalter.de