Hrubá veža
Hrubá veža je samostatne stojaca pyramída, ktorú dobre vidno v závere cesty značeným chodníkom z Bielovodskej doliny na Prielom či Poľský hrebeň. Podľa geológov ide o tzv. nunatak, osamotenú skalu, ktorá kedysi trčala z ľadovca a nie je súčasťou hrebeňa porovnateľných štítov.
| Hrubá veža | |||
| vrch | |||
 Hrubá veža zo severozápadu. | |||
| Štát |  | ||
|---|---|---|---|
| Región | Prešovský kraj | ||
| Pohorie | Vysoké Tatry | ||
| Nadmorská výška | 2 086 m n. m. | ||
| Súradnice | 49°10′53″S 20°7′49″V | ||
| Najľahší výstup | II, len s horským vodcom | ||
| Prvovýstup | Z. Klemensiewicz, R. Kordys, J. Maślanka | ||
| - dátum | 17. júl 1906 | ||
 Poloha v rámci Slovenska  Poloha v rámci Slovenska
| |||
| Wikimedia Commons: Hrubá veža | |||
| Freemap.sk: mapa | |||
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
| |||
Topografia
Je dominantou hrebeňa, ktorý oddeľuje Litvorovú kotlinu od Svišťovej doliny. Má dva vrcholy, hlavný je juhovýchodný, nižší severozápadný. Medzi Hrubou vežou a Velickým štítom leží sedlo Velická priehyba (modro značený chodník). V predĺžení členitého SZ hrebeňa sa ďalej nachádza Predná Hrubá štrbina, Prostredná Hrubá vežička, Zadná Hrubá štrbina, Hrubá vežička, Hrubý roh a niekoľko ešte menších vežičiek. V juhozápadnom žľabe je jaskynka a skalné okno.
Niekoľko horolezeckých výstupov
- 1906 Prvý výstup Z. Klemensiewicz, R. Kordys a J. Maślanka, s obchádzaním najstrmšej hrany, II.
- 1911 Prvovýstup Gy. Komarnicki, priamo hranou, II-III.
V stenách sú cesty do obťažnosti V.
Galéria
Hrubá veža ponad Zamrznuté pleso.
Po ceste Litvorovou kotlinou.
Referencie
- F. Kroutil, Vysoké Tatry pro horolezce, 2. diel, Olympia 1977.