Hermes Trismegistos

Pôvod mena „Trismegistos“ nie je jasný. B. P. Copenhaver píše, že toto meno sa prvýkrát objavuje v protokole stretnutia rady Kultu Ibisa z roku 172 pred Kr., ktorý sa nachádza blízko bývalého hl. mesta Egypta Mennoferu (starogr. Memfis).[3] G. Fowden tvrdí, že prvý výskyt pochádza z diela gréckeho historika Herennia Filóna (Filón z Bybla) Athenagora.[4] Ďalším možným vysvetlením je jeho odvodenie z druhého mena boha Thovta, ktoré je možné nájsť v dnešnom egyptskom meste Esna (staroeg. Iunyt alebo Ta-senet, starogr. Latopolis, lat. Lato): „Thovt veľký, veľký, veľký“.[2] Je pravdepodobné, že predikát „Trismegistos“ sa pridával na odlíšenie od gréckeho boha Herma.[5]

Veľa kresťanských autorov, vrátane Lactantia, Aurelia Augustina, Giordana Bruna, Marsilia Ficina, Tommasa Campanellu a Pica della Mirandolu považovali Herma Trismegista za múdreho pohanského proroka, ktorý predvídal príchod kresťanstva.[6] Verili v myšlienku zvanú Prisca Theologia, ktorá hovorí, že jestvuje jednoduchý a pravdivý teologický koncept, ktorý zdieľajú všetky náboženstvá. Dal ho boh ľuďom v dávnoveku[7][8] a šíria ho proroci, akým bol napr. Zaratuštra alebo Platón. Na potvrdenie tohto konceptu si kresťania prispôsobili antické hermetické učenie: Hermes Trismegistos bol podľa cirkevných otcov buď súčasníkom Mojžiša,[9] alebo tretí v rade s menom Hermes, tj. Henoch, Noe a egyptský kňaz-kráľ, ktorý je známy ako Hermes Trismegistos,[10] prípadne trikrát veľký vďaka svojim schopnostiam ako najväčší kňaz, filozof a kráľ.[10][11]

Posledná alternatíva nadväzuje na vetu v texte Smaragdovej dosky, ktorá vraví, že pozná tri časti poznania celého vesmíru. Tri časti poznania sú alchýmia, astrológia a teurgia. Poimandrés, z ktorého vychádzal Marsilio Ficino, vraví že „ho volali Trismegistos, pretože bol najväčším filozofom, najväčším kňazom a najväčším kráľom.“[11]

Ďalšie vysvetlenie sa nachádza v Sude, byzantskej encyklopédii Stredomoria z 10. storočia, kde sa uvádza, že „volali ho Trismegistos kvôli jeho zbožnosti k trojici, pretože tvrdí, že v trojici je jediná božská prirodzenosť.“[12]

Thovt aj Hermes boli vo svojich kultúrach bohmi vedy a mágie. Hermes bol gréckym bohom posolstiev a komunikácie, Thovt zase egyptským bohom poznania a ochrancom astrológie a alchýmie. Okrem toho obaja boli psychopompovia, tj. sprievodcami duší do záhrobia.

Väčšina Grékov a neskôr aj Rimanov nikdy nestotožňovala Herma Trismegista s gréckym bohom Hermom (lat. Mercurius). Obaja bohovia sa navzájom líšili. Cicero v diele De natura deorum III, v kap. 56 spomenul niekoľko postáv, o ktorých sa hovorilo ako o „Hermovi“. „Piaty z nich je uctievaný ľuďmi vo Pheneu. Hovorí sa, že zabil Arga, a preto utiekol do Egypta. Egypťanom dal zákony a abecedu. Egypťania ho nazývajú Theyt.“

Pôvod Herma Trismegista je tradíciou kladený do Egypta, čo zodpovedá helenistickej predstave o egyptských chrámoch a náboženstve, ako o pôvodcoch či držiteľoch všetkej starej múdrosti. Žiadny grécky filozof sa už od Herodotových čias nezaobišiel bez „povinnej“ cesty do Egypta (napr. Pytagoras, Platón alebo Démokritos). V tomto kontexte bola Hermova postava zasadená do egyptských reálií a stotožnená s príslušným egyptským bohom.[13]

Hermetická literatúra súvisela aj so záujmom Egypťanov o mágiu duchov a oživovanie sôch, o ktorých podávali správy už staršie texty, s helenistickými textami o grécko-babylonskej astrológii a s novovytvorenými alchymistickými metódami.[14] V paralelnej tradícii hermetická filozofia racionalizovala a systematizovala prax náboženského kultu a ponúkala adeptovi spôsob osobného vzostupu z obmedzujúcej fyzickej existencie.

Hermovi Trismegistovi je pripisované veľké množstvo antických spisov, z ktorých časť údajne pochádza z veľmi vzdialeného dávnoveku. Platón vo svojich dialógoch Timaios a Kritias spomína tajné miestnosti chrámu bohyne Neith v meste Sais, v ktorých boli uchované 9000 rokov staré historické záznamy. Klement Alexandrijský bol presvedčený, že Egypťania mali štyridsaťdva tajných Hermových spisov, ktoré obsahovali všetky vedy potrebné pre povolanie kňaza. Siegfried Morenz predpokladal, že „spomínané Thovtove autorstvá … sú založené na antickej tradícii. Číslo 42 pravdepodobne pochádza z počtu staroegyptských krajov (nomov), preto je vyjadrením úplnosti.“[15] Napr. novoplatónski autori vyzdvihujú Klementových „štryridsaťdva základných textov“.

Hermetická literatúra, tzv. Hermetika, je súbor starovekých, prevažne filozofických spisov. V dialógoch pod názvom Asclepius (podľa gréckeho boha lekárstva) sa spomína umenie pripútať daimona alebo génia k soche pomocou bylín, talizmanov a vonných zmesí. Podľa textu sa týmto postupom dosiahne to, že socha začne rozprávať a veštiť budúcnosť. Aj v ďalších textoch sa nachádzajú návody, ktorých cieľom bolo vyvolať podobné magické javy.

Corpus Hermeticum a Asclepius sú najdôležitejšími zachovanými textami hermetických spisov. Sú pripisované Hermovi Trismegistovi. Renesancia videla autora v Hermovi Trismegistovi, Mojžišovom súčasníkovi, ale po Casaubonovom datovaní v rozsiahlej 12-zväzkovej práci Annales Ecclesiastici sa pôvod spisov presunul do 2. alebo 3. storočia po Kr. To renesančný hermetizmus odsunulo na vedľajšiu koľaj vedeckého záujmu.[16] Antické hermetické spisy „… určite neboli napísané vo vzdialenom dávnoveku vševediacim egyptským kňazom, ako verila renesancia, ale rôznymi bezmennými autormi, najskôr Grékmi, a obsahuje populárnu grécku filozofiu toho obdobia, zmes platonizmu a stoicizmu, kombinovanú so židovským a perzským vplyvom.“[17]

Počas stredoveku a renesancie sa texty pripisované Hermovi Trismegistovi tešili veľkému uznaniu a autorite. Tak isto boli populárne medzi alchymistami. Hermetická tradícia sa preto spojená s alchýmiou, mágiou, astrológiou a ďalšími súvisiacimi odbormi. Spisy sa rozdeľujú na tzv. filozofické a tzv. technické. Staršie sa zaoberajú filozofiou, mladšie mágiou a alchýmiou.

V roku 1614 Isaac Casaubon vo svojom diele De Rebus sacris et ecclesiaticis exercitiones XVI filologickým rozborom gréčtiny hermetík dokázal, že spisy, dlho pokladané za dávnoveké diela, sú omnoho čerstvejšie. Väčšina hermetického korpu pochádza z obdobia okolo roku 300 po Kristovi. V 17. storočí niektoré Casaubonove závery poopravil Ralph Cudworth. Spomenul, že texty sa dajú chápať aj ako neskoršie stvárnenia skoršej, pravdepodobne ústnej tradície. Podľa Cudwortha, text musí byť ponímaný ako terminus ad quem, nie a quo[18].

Antoine Faivre zdôrazňuje, že Hermes Trismegistos má miesto v islamskej tradícii, hoci sa jeho meno nespomína v Koráne. Zato hagiografovia a kronikári Hidžri a 1. storočia hneď stotožnili Herma Trismegista s Idrisom. Nabi (prorok) v Súrach (19.57; 21.85) je tiež identifikovaný s Henochom (Genesis 5.18–24). Idris-Hermes je nazývaný „Trikrát múdry“ Hermes Trismegistos, pretože je trojaký: Prvý, rovnako ako Thovt, je „hrdina civilizácie“, zasväcovateľ do tajomstiev božskej vedy a múdrosti, ktorá hýbe svetom. Tesá princípy tejto tajnej vedy do hieroglyfov. Druhý je v Babylone zasväcovateľom Pythagora. Tretí je primárnym učiteľom alchýmie. „Prorok bez tváre“, ako ho nazval islamista Pierre Lory. „Hermes nemá nejakú konkrétnu alebo výraznú charakteristiku, odlišuje ho to od väčšiny postáv v Biblii a Koráne.“[19] Jeden z výkladov jeho mena (Trikrátveľký) vraví, že znamená tri výsady Idrisa (arab. müselles bin ni’me): prorok – posol boha, mudrc (arab. hikmet) a sultán — kráľ svetového poriadku.

Bahá’u’lláh, zakladateľ viery bahaizmu, tiež stotožňuje islamského proroka Idrisa s Hermom,[20] aj keď ho priamo neoznačuje za proroka Sabianov.

Súčasný stúpenci hnutia new age pripomínajú, že niektoré texty môžu mať pôvod vo faraónskom období a „štyridsaťdva základných textov“, ktoré tvorili základ hermetickej filozofie, ostávajú skryté v tajnej knižnici. Podľa niektorých textoch amerického média Edgara Cayceho, Hermes (alebo Thovt) bol inžinierom z potopenej Atlantídy a postavil, príp. navrhol alebo riadil výstavbu egyptských pyramíd.

Okultná tradícia prisudzuje Hermovi Trismegistovi jednu ženu a najmenej jedného syna, ktorý mal totožné meno, a najmenej jedného vnuka. Toto generačné opakovanie prvého a druhého mena môže prinajmenšom súvisieť s legendou o jeho dĺžke života a najmä s vierou, v ktorej veľa jeho deti bolo kňazmi náboženstva, ktoré sám založil.

• Alchýmia
• Astrológia
• Smaragdová doska
• Hermetizmus
• Hermetika
• Okultizmus

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hermes Trismegistus na anglickej Wikipédii.

• Bahá’u’lláh (1994), Tablets of Bahá’u’lláh Revealed After the Kitáb-i-Aqdas, Wilmette, IL: Bahá’í Publishing Trust, ISBN 0877431744, http://reference.bahai.org/en/t/b/TB/tb-10.html#pg152
• Budge, Ernest Alfred Wallis (2001), The Gods of the Egyptians or Studies in Egyptian Mythology, 1, BookSurge Publishing, ISBN 9780543951717
• Caciorgna, Marilena; Guerrini, Roberto (2004), Il pavimento del duomo di Siena. L’arte della tarsia marmorea dal XIV al XIX secolo fonti e simologia, Siena
• Caciorgna, Marilena (2005), Studi interdisciplinari sul pavimento del duomo di Siena. Atti el convegno internazionale di studi chiesa della SS. Annunziata 27 e 28 settembre 2002, Siena
• Copenhaver, Brian P. (1995), Hermetica: the Greek Corpus Hermeticum and the Latin Asclepius in a new English translation, with notes and introduction, New York: Cambridge University Press, ISBN 0521425433
• Ebeling, Florian (2007), The secret history of Hermes Trismegistus: Hermeticism from ancient to modern times'', Ithaca: Cornell University Press, ISBN 9780801445460
• Faivre, Antoine (1995), The Eternal Hermes : From Greek God to Alchemical Magus, Phanes Press, ISBN 0933999526
• Festugière, A.-J. (1981), La révélation d'Hermès Trismégiste, 3 (2. vyd.), Paris
• Fowden, Garth (1986), The Egyptian Hermes: A Historical Approach to the Late Pagan Mind, Cambridge University Press (Princeton University Press) (vyd. 1993) — Kniha sleduje boha Thovta (Thoth) od jeho najjednoduchšej známej podoby až po vyvinutejší koncept Herma Trismegista. Obsahuje súpis najznámejších diel, ktoré sú mu pripisované ako autorovi.
• Hanegraaff, W. J. (1998), New Age Religion and Western Culture, Suny
• Hart, G. (2005), The Routledge Dictionary of Egyptian Gods and Goddesses'', Routledge: Oxon
• Merkel, Ingrid; Debus, Allen G. (1988), Hermeticism and the Renaissance: Intellectual history and the occult in early modern Europe, Folger Shakespeare Library, ISBN 0918016851
• Merkur, Dan, Stages of Ascension in Hermetic Rebirth, University of Toronto, http://www.esoteric.msu.edu/Merkur.html
• Yeats, Frances A. (1964), Giordano Bruno and the hermetic tradition, University of Chicago Press, ISBN 0226950077

• Bor, D. Ž. (2001), „Otec filosofů a alchymistů“, Knižnice Logosu, 0, Praha: Trigon, ISBN 8086159337
• Chlup, Radek (2007), Corpus Hermeticum, Praha: Herrmann & synové, ISBN 9788087054093
• Kozák, Jaromír (2002), Hermetismus - Tajné nauky starého Egypta, Praha: Eminent, ISBN 8072811096
• de Lasenic, Pierre (1990), Hermes Trismegistos a jeho zasvěcení, Praha: Trigon
• Nakonečný, Milan (1994), Smaragdová deska, Praha: Vodnář, ISBN 8085255480

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hermes Trismegistos

Chemický portál

• Galéria Herma Trismegista
• The Virgin of the World (Panna sveta) Herma Trismegista
• Hermes Trismegistos na Collectum Hermeticus