Hermetické bratstvo z Luxoru

Hermetické bratstvo z Luxoru alebo Hermetické luxorské bratstvo (angl. The Hermetic Brotherhood of Luxor, H. B. of L.) bola okultná organizácia — rád, ktorá sa objavila v Londýne na verejnosti ku koncu roku 1884.

Časť zo série článkov na tému

Mytológia
Hermes Trismegistos · Thovt · Poimandrés

Texty
Corpus Hermeticum · Smaragdová doska · Kybalion

Tri hermetické vedy
Alchýmia · Astrológia · Teurgia

Filozofické vplyvy
Staroegyptské náboženstvo · Judaizmus · Helenizmus · Novoplatonizmus · Gnosticizmus · Kresťanstvo

Tradície a hnutia
Eulis · Hermetické bratstvo Svetla · Hermetické bratstvo z Luxoru · Hermetický rád Zlatého úsvitu · Martinisti · Rozenkruciáni

Témy
Kabala · Mágia

Hermetici
Zosimos z Panopoly · Thābit ibn Qurra . Giordano Bruno . Heinrich Cornelius Agrippa . Paracelsus . John Dee · Louis Claude de Saint-Martin · Eliphas Lévi · Samuel Liddell MacGregor Mathers · Aleister Crowley . František Bardon · Israel Regardie

Pôvod

Aj keď sa rád stal známym roku 1884, podľa jeho vnútorného dokumentu[1] však začal pracovať už v 1870, resp. 1873. V tomto dokumente, ktorého autorom je Peter Davidson, rád založil Max Theon, ktorý bol roku 1870 v Káhire údajne zasvätený do stupňa neofyt „adeptom jasného, večného a starobylého Rádu pôvodného H. B. z L.“, koptským mágom Paulom Metamonom, spolu s Helenou Blavatskou.[2][3]

Vzťah z tajomným Bratstvom z Luxoru, ktorý spomína Blavatská, nie je jasný.[4]

História a učenie

Theon sa síce stal veľmajstrom Vonkajšieho rádu, ale zdá sa, že okrem svojej počiatočnej úlohy nemal s každodenným životom rádu moc spoločného a ani s jeho edukačnými aktivitami. Pravdepodobne tieto veci prenechal Petrovi Davidsonovi, ktorý bol provinčným veľmajstrom severnej (Škótska) a neskôr aj východnej oblasti (Ameriky).

Učenie údajne vychádzalo zo staroegyptskej tradície, čo naznačuje aj v názve zmienený egyptský Luxor, a tiež sa zakladalo na magicko-sexuálnych teóriách P. B. Randolpha, s ktorým rád udržoval kontakt. Randolph ovplyvnil také spoločnosti akými bol napr. Ordo Templi Orientis (O.T.O.).[5] Nie je však známe, či bol jeho súčasťou.[6]

V roku 1888, ešte pred vzostupom Hermetického rádu Zlatý úsvit, Hermetické bratstvo z Luxoru bolo jedinou organizáciou, ktorá vyučovala praktický okultizmus západnej tradície. Medzi členmi bolo niekoľko okultistov (napr. Papus, Th. Reuss alebo A. Crowley),[3] spiritualistov a teozofov.

Vzťah s Teozofickou spoločnosťou bol na začiatku srdečný a veľa členov jednej organizácie bolo súčasne členom druhej.[7] Neskôr vzájomná väzba zanikla, keď sa rád postavil proti učeniu H. Blavatskej, ktoré bolo založené na východnej tradícii. Davidson sa domnieval, že Blavatská sa ocitla pod vplyvom určitého budhistického rádu. Na oplátku Teozofická spoločnosť zverejnila proces s Thomasom Henrym Burgoynom, sekretárom rádu, autorom spisu The light of Egypt a zakladajúcim členom,[3] súdeným za spreneveru, čím chcela ukázať skazenosť rádu.

Referencie
  1. Godwin, Chanel a Deveney 1995, s. 92–97
  2. Godwin, Chanel a Deveney 1995, s. 95
  3. Nakonečný 2009, „H. B. of L.“
  4. Godwin, Chanel a Deveney 1995, s. 6
  5. Greenfield 1997
  6. Godwin, Chanel a Deveney 1995, s. 44
  7. Godwin, Chanel a Deveney 1995, s. 52

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Hermetic Brotherhood of Luxor na anglickej Wikipédii a Hermetische Bruderschaft von Luxor na nemeckej Wikipédii.

Literatúra
  • Godwin, Joscelyn; Chanel, Christian; Deveney, John Patrick (1995), The Hermetic Brotherhood of Luxor, Red Wheel / Weiser, ISBN 9780877288381
  • Greenfield, T. Allen (1997), The Story of the Hermetic Brotherhood of Light', Luxor Press Inc., ISBN 9789188708038
  • Nakonečný, Milan (2009), „H. B. of L.“, Lexikon magie, Praha: Argo, str. 155, ISBN 9788025701348

Pozri aj

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.