Starogréčtina

Tento článok je o gréckych nárečiach od 800 pred Kr. do 300 pred Kr. Ostatné pozri pod grécke jazyky.

Starogréčtina je prvá etapa vývinu gréčtiny.

Starogréčtina môže označovať:

  • v užšom zmysle len atické nárečie z 5. a 4. stor. pred Kr. (dodnes norma pre klasickú gréčtinu)
  • v širšom zmysle: všetky grécke nárečia, ktorými sa hovorilo od prvých nálezov gréckeho písma okolo roku 800 pred Kr. (alebo teoreticky už od 1100 pred Kr.):
    • do začiatku helenistického obdobia okolo roku 300 pred Kr., alebo
    • ak ide o pojem z dvojice (trojice) pojmov starogréčtina (- stredoveká gréčtina) – novogréčtina: do cca 600 po Kr., čiže vrátane helenistickej gréčtiny (koiné) a ranobyzantskej gréčtiny

Starogrécke nárečia

Starogrécke nárečia (české názvy)

Starogrécke nárečia sa štandardne delia takto:

  • Západná skupina (=Dórske nárečia v širšom zmysle)
    • severozápadná starogréčtina (nárečia na sever a severozápad od Korintského zálivu)
    • dórčina (=dórske nárečia v užšom zmysle)- písala sa v ňom zborová poézia (Pindaros), neskoršie búkolská poézia
  • Aiolská skupina
    • egejská skupina/ázijská aiolčina (nárečie maloázijskej Aiolidy, sz. časti maloázijského pobrežia s ostrovom Lesbos)- v tomto nárečí vznikala prevažne osobná lyrika – básne Sapfó a Alkaia
    • tesálčina
    • boiótčina
  • Iónsko-atická skupina
  • Arkádsko-cyperská skupina
    • arkádčina
    • cyperčina
    • pamfýlčina – zaraďovaná aj do západnej skupiny

Z achájskych nárečí sa nezachovali nijaké literárne pamiatky.

V helenistickom období (presnejšie okolo 300 pred Kr.) prevládol v celom helenizovanom svete atický dialekt, ktorý sa v zjednodušenej verzii stal "všeobecným jazykom" – grécky koiné dialektos.

Transkripcia starogréčtiny používaná na slovenskej Wikipédii sa nachádza v tejto tabuľke.

Iné projekty

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.