Eliphas Lévi

Narodil sa ako syn chudobného obuvníka v Paríži. Navštevoval katolícku školu pre chudobné deti, ktoré vykazovali veľké nadanie pre náboženstvo. V 15-tich vstúpil do seminára sv. Nicolasa du Chardonneta, kde sa okrem náboženských záležitostí naučil aj hebrejský jazyk. Majster tohto seminára, Abbé Brat-Colonna, učil mladého Louisa, že ľudstvo spadlo z lona Božieho do dedičného hriechu, a jedine cez slzy a duchovnú cestu sa môže navrátiť naspäť k Bohu. Učil, že história bola rozdelená do štyroch veľkých epoch: prvá u Adama, druhá začala Abrahámom, tretia pokračovala Ježišom, a štvrtá mala začať s príchodom ducha svätého. Brat-abbé bol pre svoje názory odvolaný ešte v čase, keď L. Constant navštevoval seminár. Constant vždy zostal verný zásadám katolicizmu, ale nikdy neodpustil cirkevným úradom zosadenie svojho milovaného učiteľa.

V roku 1853 zavítal Lévi do Anglicka, kde sa stretol s románopiscom Edwardom Bulwer-Lyttonom, ktorý mal záujem o rozenkruciánstvo ako literárnu tému a bol prezidentom menšieho Rozenkruciánskeho spolku. Léviho prvé pojednanie o mágii sa objavilo v roku 1854 pod názvom "Dogme et de la Haute Rituel Magie" a bolo preložené do angličtiny Arthurom E. Waiteom. V roku 1861 vydal pokračovanie, La Clef des Grands Mystères (Kľúče k Veľkým tajomstvám). Ďalšie magické práce Léviho sú "Fables et Symboles" (Príbehy a Symboly) z roku 1862, a "La Science des Esprits" (Veda Duchov) z roku 1865. V roku 1868 napísal "Le Grand Arcane, ou l'Occultisme Dévoilé" (Veľká Arkána, alebo odhalený Okultizmus), táto kniha však bola vydaná až po jeho smrti v roku 1898.

Léviho verzia mágie získala veľký úspech, najmä po jeho smrti. Tento spiritualizmus bol populárny na oboch stranách Atlantiku od roku 1850 a prispel k Léviho úspechu. Jeho magické učenie bolo čiastočne oslobodené od fanatizmu a nepredstieral členstvo v nejakej starodávnej alebo fiktívnej tajnej spoločnosti. Začlenil tarotové karty do svojho magického systému a dopomohol k tomu, že sa stal dôležitou súčasťou výbavy západných okultistov. Mal hlboký vplyv na mágiu hermetického rádu Zlatý Úsvit (Golden Dawn) a neskôr tiež na učenie ex-člena rádu Aleistera Crowleyho. Bol tiež prvý, kto tvrdil, že pentagram alebo päťramenná hviezda s jedným cípom vrcholu dolu a s dvoma hore predstavuje zlo, kým pentagram s jedným bodom hore a s dvoma dole predstavuje dobro.

Lévimu sa pripisuje celosvetové oživenie mágie 20. storočia a hlavne jej základ v teoretickej rovine.

Lévi postuloval tri základné princípy mágie:

1. Materiálny svet je iba malou časťou celkovej reality, ktorá zahŕňa veľa iných rovín a stavov vedomia. Úplné poznanie a sila môžu byť dosiahnuté iba uvedomením si týchto ďalších aspektov reality. Jedným z najdôležitejších je „astrálne svetlo“, kozmické fluidum, ktoré môže byť silou vôle pretvorené do fyzickej formy.
2. Ľudská vôľa je skutočná sila, schopná dosiahnuť absolútne čokoľvek, od obyčajného až po zázračné.
3. Ľudské telo je mikrokozmom, miniatúrou makrokozmického sveta, a tieto dva sú navzájom prepojené. Zmeny na jednej úrovni môžu mať účinok na druhú úroveň.

• Histoire de la magie (1860)
• La Mystéres de la qabalah (Ms. 1861, publ. 1920)
• Legendes et symboles (1862)
• La Science des esprits (1865)
• Paradoxes of the Highest Science (1883)
• Livre des splendeurs (1894)
• Clés majeurs et clavicules de Salomon (1895)
• Le Livre des sages (1912)
• The Magical Ritual of the Sanctum Regnum (1970)

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Eliphas Lévi