Hermetický rád Zlatého úsvitu

Podľa oficiálnej histórie pôvod rádu Zlatý úsvit vychádza zo súboru šifrovaných dokumentov, napísaných anglicky, ale šifrovaných znakmi Johannesa Trithemia. Rukopisy dávajú určitý náčrt o rituáloch rôznych stupňov a stanovujú osnovu špecifických učení pri konkrétnych stupňoch. Pokyny obsahovali učenie hermetickej kabaly, astrológie, tarotu, geomantie a alchýmie.

Podľa rádových dokumentov rukopisy prešli z rúk slobodomurárskeho odborníka Kennetha Mackenzieho k rev. A. F. A. Woodfordovi, ktorého Francis King označuje za štvrtého zakladateľa,[7] aj napriek tomu, že Woodford zomrel krátko po založení rádu. Dokumenty neboli pre neho zaujímavé, a tak ich vo februári 1886 odovzdal Westcottovi. Ten ich nechal preložiť v roku 1887.[7] S výsledkom bol veľmi spokojný a požiadal Mathersa o názor a pomoc pri spracovaní rukopisu na súvislý systém pre lóžovú prácu. Mathers pozval Williama Roberta Woodmana k spolupráci a ten pozvanie prijal.[7] Mathers a Westcott sú považovaní za autorov prepisu načrtnutých rituálov do funkčnej formy.[8] Nakoniec Mathers je pokladaný aj za autora návrhu osnovy a rituálov druhého rádu RR et AC.[9]

V skutočnosti doteraz sa nevie odkiaľ rukopisy sú. Niekoľko teórií sa pokúša objasniť pôvod, bohužiaľ neexistujú dôkazy, ktoré by tieto teórie buď potvrdzovali alebo vyvracali. Ellic Howe v knihe Magicians of the Golden Dawn vyjadril odôvodnené pochybnosti nad celou legendou pôvodu. Tvrdí, že Westcott ich sám vyrobil a prihliada k stavu textu (veľmi zlá nemčina „originálu“, v ktorom sa vyskytuje množstvo anglikanizmov) šifrovaných rukopisov.[10]

V októbri 1887 napísal Westcott Anne Srengelovej list, v ktorom žiadal viac informácií. Jej meno a adresu mal z rozlúšteného rukopisu. Odpoveď prišla a Westcottovi, Mathersovi a Woodmanovi bol prepožičaný čestný stupeň Adeptus Exemptus. Ďalej dostali diagram, podľa ktorého mohli vytvoriť chrám Zlatého úsvitu, v ktorom by pracovalo päť zasväcovacích stupňov načrtnutých v rukopise.[11][12]

V roku 1888 bol otvorený chrám Isis-Urania v Londýne,[11] v ktorom sa vykonávali rituály zo šifrovaného rukopisu.[13] Dôraz sa kládol aj na účasť žien v „dokonalej rovnosti“ s mužmi, čo bolo v protiklade so SRIA a regulárnym slobodomurárstvom.[12]

Pôvodná lóža založená roku 1888 nevyučovala v podstate žiadne magické postupy okrem „zažehnávacích“ rituálov a meditácie, skôr vyučovala filozofiu a metafyziku. Táto forma sa nazývala „vonkajší rád“ a prvé štyri roky bol Zlatý úsvit čisto vonkajším rádom. „Vnútorný“ rád začal byť aktívny roku 1892. Bol to krúžok adeptov, ktorí absolvovali úvodný študijný kurz a boli zasvätení do stupňov vonkajšieho rádu podľa šifrovaného rukopisu.

V krátkom čase boli otvorené ďalšie chrámy Zlatého úsvitu: Osiris vo Weston-super-Mare, Horus v Bradforde a Amen-Ra v Edinburghu. Neskôr Mathers otvoril aj chrám Ahathoor v Paríži.[11]

V roku 1891 sa korešpondencia s Annou Sprenglovou skončila. Westcott písomne žiadal ďalšie informácie ohľadom zasvätení, ale dostal z Nemecka odpoveď niekoho z úzkeho kruhu Anny Sprenglovej (zrejme adepta niektorého rozekruciánskeho centra).[14] Ten mu oznámil jej smrť a želanie ukončenia komunikácie, keďže nikto z jej blízkych neschvaľoval jej činnosť vo veci založenia rádu, no rešpektovali ju a nestavali sa proti. Ďalej Westcottovi poradil, že ak chcú nadviazať spojenie s Tajnými vodcami, musia to urobiť silami, ktoré si osvojili.[11] V tomto čase zomrel Woodman, bez toho, aby sa dostal do Druhého rádu.[15]

Roku 1892 Mathers oznámi nadviazanie spojenia s Tajnými vodcami a dodal rituály pre Druhý (vnútorný) rád.[11] Tieto rituály nadväzovali na tradíciu legendy o hrobke Christiana Rosenkreuza a Vault of Adepts (Hrobka adeptov) sa stala riadiacim orgánom Vonkajšieho rádu.[16] Neskôr v roku 1916 Westcott vyhlásil, že Matters sám skonštruoval tieto rituály z materiálov, ktoré dostal od Fatra Lux ex Tenebris, údajného adepta z kontinentálnej Európy.[17]

Niektorí stúpenci tradície Zlatého úsvitu si myslia, že Tajní vodcovia nemusia byť živé ľudské alebo nadprirodzené bytosti. Môžu byť tak isto aj symbolickými manifestáciami skutočných, alebo legendárnych zdrojov duchovného ezoterizmu, veľkí učitelia alebo vodcovia duchovnej cesty a praxe, ktorá vedie k filozofii rádu.[18]

Uprostred 90. rokov 19. storočia mal Zlatý úsvit stabilnú pozíciu vo Veľkej Británii, s členstvom vyše sto osôb z každej triedy viktoriánskej spoločnosti.[15] V čase jeho rozkvetu patrili k nemu kultúrne celebrity, ako napr. Florence Farr alebo irská revolucionárka Maud Gonne (Gonne opustila rád po tom, ako konvertovala k rímskemu katolicizmu), ďalej známe postavy, ako Arthur Machen, William Butler Yeats, Evelyn Underhill alebo Aleister Crowley. Veľa žien a mužov kultúrno-spoločenského hnutia 19. storočia Fin de siècle patrilo medzi členov Zlatého úsvitu. V tom čase bola Annie Hornimanová, dcéra bohatého obchodníka s čajom, Mathersovým mecenášom, vďaka ktorej nebol na mizine.[19]

Okolo roku 1897 Westcott prerušil všetky väzby so Zlatým úsvitom a zanechal Mathersovi jeho úplnú kontrolu. Špekulovalo sa, že to bolo práve kvôli afére so stratenými okultnými dokumentmi, ktoré Westcott nechal v bričke. Táto udalosť vrhla zlé svetlo na Westcotta u jeho nadriadených v zamestnaní. Tí mu dali ultimátum, ktoré ho postavilo pred voľbu medzi členstvom v ráde alebo zamestnaním koronera.[20]

Aj keď neexistuje dôkaz, že by Mathers podstrčil dokumenty, od tohto momentu sa vzťah medzi Mathersom a Westcottom skončil. Po Westcottovom odchode Mathers vymenoval Florence Farr za Vodcu v Anglicku. (Aj keď Westcott odstúpil verejne, musel ešte určitý čas zotrvávať vo svojej pozícii, pretože niektoré lóžové dokumenty nesú jeho podpis, ktorý je datovaný po jeho oficiálnej rezignácii).

Tak Mathers ostal jediným aktívnym zakladajúcim členom s najvyššou pozíciou v ráde. Jeho autorita vodcu sa však začala v Druhom ráde spochybňovať vďaka osobným stretom s ďalšími členmi a jeho stálej absencii v strede lóžového diania vo Veľkej Británii.

Ku koncu roku 1899 boli členovia svätýň Isis-Urania a Amen-Ra veľmi nespokojní s Mathersovým vedením a priateľstvom s Aleisterom Crowleym. Okrem toho chceli kontaktovať Tajných vodcov bez Mathersovho prostredníctva.[21] Medzi osobnými nedorozumeniami v chráme Isis-Urania bol aj konflikt medzi členmi vnútornej tajnej spoločnosti The Sphere Florence Farrovej a ostatkom Adeptov Minor.[21] Mathers si tiež pohneval Annie Hornimanovú, od ktorej bol aj so svojou ženou existenčne závislý a v roku 1896 mu prestala vyplácať rentu. Rok pred tým mu vytkla jeho nedostatočnú angažovanosť vo veciach rádu. Podľa nej sa Mathers namiesto toho venoval fantastickým predstavám o reštaurácii rodu Stuartovcov alebo bláznivým vojenským projektom (Mathers bol posadnutý vojnou, armádou a vojnovými hrdinskými činmi). V tom roku, ako prestala Mathersa podporovať, ju vylúčil z rádu.[22]

Londýnsky chrám odmietol Crowleymu udeliť zasvätenie do stupňa Adeptus Minor. Mathers nerešpektoval jeho rozhodnutie a Crowleyho zasvätil v chráme Ahathoor v Paríži 16. januára 1900.[23] Keď sa Crowley vrátil do Londýna, hrubým spôsobom[24] žiadal dokumenty stupňa, na ktoré ho oprávňovalo zasvätenie. Pre londýnskych adeptov to bola posledná kvapka. Farrová, už dlhšie presvedčená o opodstatnenosti uzatvorenia londýnského chrámu, napísala Mathersovi svoje prianie odstúpiť z pozície jeho zástupcu s tým, že ostane dovtedy, kým sa nenájde za ňu náhrada.[23]

Mathers odpovedal 16. februára v presvedčení, že za tým všetkým je Westcott. V liste Farrovej otvorene priznal, že Westcott nikdy nebol v spojení s Annou Sprengelovou z Norimberka a sám zariadil aby korešpondencia medzi ním (Westcottom) a ňou bola sfalšovaná. Mathers však nikdy nepoprel, že by on s ňou nebol v kontakte.[25] Hneď ako si konflikt všimli ostatní londýnski adepti, zvolili si 3. marca sedemčlennú vyšetrovaciu komisiu. Mathers ihneď poslal odpoveď, v ktorej odmietol podať dôkazy, zneuznal londýnsky chrám a odvolal Farrovú k 23. marcu.[26] Ako odpoveď bola 29. marca zvolaná generálna rada v Londýne, ktorá odvolala Mathersa z pozície vodcu a vylúčila ho z rádu.[27] Crowley odišiel do Mexika.[28]

V roku 1901 W. B. Yeats súkromne vydal pamflet s názvom Is the Order of R. R. & A. C. to Remain a Magical Order? (Je schopný rád R. R. & A. C. ostať magickým rádom?). Po tom, ako chrám Isis-Urania vyhlásil nezávislosť, začalo sa objavovať stále viac roztržiek, ktoré vyústili do Yeatsovej rezignácie.[29] Trojčlenná rada (P. W. Bullock, M. W. Blackden a J. W. Brodie-Innes) potom spravovala rád. Po čase Bullock odstúpil a jeho miesto obsadil Robert Felkin.[30]

V roku 1903 A. E. Waite a Blackden sa spojili a podržali si meno Isis-Urania, Felkin a ďalší londýnski členovia založili rád Stella Matutina. Tam ostal aj Yeats do roku 1921. Brodie-Innes si podržal chrám Amen-Ra v Edinburghu.[31]

Keď Mathers zistil, že nebude schopný zmieriť si všetkých, začal pracovať na návrate na svoje bývalé pozície v Londýne. Chrámy v Bradforde a Weston-super-Mare mu zostali verné, ale mali málo členov.[32] Edwarda Berridgea menoval svojím zástupcom, ktorý pokračoval v práci a obradoch Zlatého úsvitu v Západnom Londýne od roku 1903.[33] Podľa Francisa Kinga je dokázaných „dvadsaťtri členov prosperujúceho Druhého rádu pod Mathersom a Berringeom v roku 1913.“[33]

J. W. Brodie-Innes pokračoval v riadení chrámu Amen-Ra. Po čase usúdil, že vzbura bola neoprávnená. V roku 1908 už bol konflikt medzi Mathersom s Brodie-Innesom zažehnaný.[34] Podľa historických zdrojov, ktoré sa rozchádzajú v časovom údaji, Mathers niekedy medzi rokmi 1901 a 1913 premenoval jemu verné vetvy Zlatého úsvitu na Alpha et Omega.[35][36][37][38]

Brodie-Innes dostal na starosť riadenie anglických a škótskych svätýň, Mathers sa sústredil na budovanie chrámu Ahathoor a rozvíjanie amerických stykov.[36] Podľa Israela Regardieho, Zlatý úsvit sa rozšíril do Spojených štátov ešte pred rokom 1900. Bol založený chrám Thoth-Hermes v Chicagu.[34][36] V čase vypuknutia prvej svetovej vojny boli už otvorené Mathersom dve alebo tri americké pobočky.

V roku 1918 Mathers zomrel na španielsku chrípku. Na jeho miesto vo frakcii Alpha et Omega nastúpila jeho žena Moina, ktorá ju viedla dosť nešťastným spôsobom a následkom boli ďalšie štiepenia, teraz už aj v amerických lóžach.[39] Druhá, už spomínaná frakcia, ktorú viedol Waite a ktorá bola vlastne pôvodným londýnskym chrámom, si nechala názov Zlatý úsvit, ktorému sa pre rozoznanie pridáva adjektívum „Svätý“. Waite ho totiž pokresťančil, úplne vrátane rituálov zreorganizoval a odstránil všetky magické prvky. Treťou frakciou bol Crowleyho Argenteum Astrum. Poslednou frakciou bola tiež už spomínaná Stella Matutina, ktorú viedol kresťanský misionár v Ugande dr. Felkin. Ten roku 1912 otvoril chrám na Novom Zélande, kam o štyri roky emigroval.[40]

Väčšina chrámov Alpha & Omega a Stella Matutina bola zatvorená ku koncu 30. rokov 20. storočia, okrem dvoch, ktoré patrili rádu Stella Matutina. Prvým bol Hermes v Bristole, ktorý vyvíjal sporadickú činnosť do roku 1970, a Whare Ra v Havelock North na Novom Zélande, ktorý pracoval pravidelne do svojho uzatvorenia roku 1978.[41][42]

Regardie bol istý čas Crowleyho osobným sekretárom a neskôr, v roku 1934, vstúpil do rádu Stella Matutina. Tam videl ako zdegenerovalo učenie, ktoré bolo kedysi dušou Zlatého úsvitu a rozhodol sa zverejniť ho. V roku 1937 vydal časť v práci My Rosicrucian Adventure (Moje rozekruciánske dobrodružstvo). Mal na výber: buď nechá dedičstvo Zlatého úsvitu v tajnosti zaniknúť, keďže v tom čase už nebol nikto, kto by ho bol schopný udržiavať pri zdravom živote a rozvíjať, alebo ho zverejní a tak zachová aspoň to, čo z neho ešte ostalo. Samozrejme, vyvolal tým veľkú nevôľu nielen svojho bývalého učiteľa Crowleyho. V rokoch 1938—40 vydal prelomové štvorzväzkové dielo The Golden Dawn, v ktorom zverejnil kompletné materiály Zlatého úsvitu. V roku 1983, dva roky pred Regardieho smrťou, vyšlo toto dielo ešte raz v doplnenej edícii The Complete Golden Dawn System (Úplný systém Golden Down).[43] Jeho kniha je pravdepodobne najčastejšie používaným zdrojom moderných západných okultných a magických prác. Je zároveň dokumentom a encyklopédiou.[44]

Regardie opravil a prispôsobil rádové rituály a techniky dnešku. Vo svojich prácach naznačil, ako sa dá systém vonkajšieho rádu osvojiť samostatným štúdiom a tzv. samozasvätením, bez potreby členstva a navštevovania rádového chrámu. Chic a Tabatha Cicerovci vyvinuli podla Regardieho pokynov šesťdielny samozasväcovací kurz Self-Initiation into the Golden Dawn Tradition (Samozasvätenie do tradície Zlatého úsvitu), v ktorom sa študent okrem teórie naučí jednoduché meditačné techniky a základné rituály vlastné rádu.[45]