Tommaso Campanella
Tommaso Campanella (* 5. september 1568, Stilo, Taliansko – † 21. máj 1639, Paríž, Francúzsko) (pred prijatím do mníšskeho rádu v roku 1582 sa volal Giovanni Domenico) bol taliansky filozof, predstaviteľ raného utopického komunizmu.
Tommaso Campanella | |||
taliansky filozof | |||
| |||
Narodenie | 5. september 1568 Stilo, Taliansko | ||
---|---|---|---|
Úmrtie | 21. máj 1639 (70 rokov) Paríž, Francúzsko | ||
Odkazy | |||
Projekt Guttenberg | Tommaso Campanella (plné texty diel autora) | ||
Commons | |||
Campanella zastával Telesiove prírodnofilozofické názory, vystupoval proti scholastike.
Život a dielo
Thommaso Campanella sa rovnako ako obsahom tak aj formou svojho diela a učenia radí k utopistom. Ako pätnásťročný vstupuje do dominikánskeho rádu. Pre svoje filozofické dielo mal nemálo problémov s inkvizíciou duchovnou a morálnou políciou vtedajšej doby. Tento vzdelaný kňaz bol aj praktickým revolucionárom, vodcom protištátneho neúspešného sprisahania v časti Apeninského polostrova zvanej Kalábrii, ktoré si kládlo za cieľ nastoliť republiku. Vo väzení strávil 26 rokov, ktoré mu poskytlo dosť času na ucelenie jeho utopistickej teórie do diela Slnečný štát Civitas solis. Campanella v tomto diele opisuje hrubo rovnostársky, beztriedny, sebestačný mestský štát riadený osvietenými kňazmi a filozofmi (sofokracia) s prísnou reglementáciou života (predpísaný zdravý životný štýl), kolektívnym plánovaním, spoločenskou organizáciou práce a všeobecnou vzdelanosťou.[1] Usiluje sa v nich o celosvetovú organizácie ľudstva podľa kresťanských zásad, ktorých víťazstvo odvádza od proroctiev. Snaží sa o nápravu spoločenských pomerov v štáte (kdesi pri rovníku na ostrove Taproban) v ktorom vládne triumvirát filozofov a to Moc, Múdrosť a Láska. Poslednou inštanciou nad nimi je kňaz Slnko. Všetci spoločne bývajú, jedia, všetci sú povinní pracovať. Amor organizuje styky, nehľadiac na city a pevnejšie zväzky, berúc do úvahy len fyzické a morálne kvality páru. Sexualita je oddeľovaná od priateľstva a jej hlavný účel je splodenie najsilnejšie potomka (eugenika). Starostlivosť o druh je teda väčšia ako o jedinca. Súkromné vlastníctvo je zrušené ako nemorálne, štát riadi výrobu a rozdeľovanie. Obyvatelia sú povinní akceptovať všetko, lebo plán je založený na vede a rozume.
Zmenu neznesiteľných pomerov spája Campanella nastolením svetovej jedinovlády, ktorá by bola zjednotením svetskej a cirkevnej moci. Tým sa svojou koncepciou veľmi približuje k Platónovej sofokracii. Štát je kráľovstvom Božím na zemi, v ktorom má byť jedno stádo a jeden pastier, dielom kňaza zvyknutého vidieť problémy pod zorným uhlom morálky a náboženstva.
Referencie
- PERNÝ, Lukáš. Z knižnice utopického socializmu: Tommaso Campanella a utópia v znamení Slnka [online]. DAV DVA - kultúrno-politický magazín, 2019-01-09, [cit. 2019-01-10]. Dostupné online.
Externé odkazy
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
- CAMPANELLA, T.: Slunečný stát. Praha: Mladá fronta, 1979
- CAMPANELLA, T.: The City of the Sun. Project Gutenberg
- HAJKO, D.: Tommaso Campanella. In: Tvorcovia veľkých myšlienok. Bratislava: Smena, 1988
- ŠIMEČKA, M.: Sociálne utópie a utopisti.Bratislava: Vydavateľstvo Osveta n.p., 1963
- ZIGO, M., BALÁŽOVÁ, M.: Príbehy veľkých myšlienok a tých, čo ich tvorili: Tommaso Campanella. Bratislava: RTVS. 2006
- PERNÝ,L.: Z knižnice utopického socializmu: Tommaso Campanella a utópia v znamení Slnka. In: DAV DVA - kultúrno-politický magazín, 2019