Filip III. (Francúzsko)

Narodil sa ako druhý syn[2] Ľudovíta IX. a Margaréty Provensalskej.

Pred svojim nástupom na trón mal titul grófa Orleánskeho. V roku 1270 sprevádzal svojho otca na ôsmej križiackej výprave do Tuniska. Jeho otec v Tunise zomrel a Filip bol ako 25-ročný vyhlásený za kráľa. Bol váhavej, mäkkej povahy, nesmelý a zrejme oslabený silnými osobnosťami jeho rodičov. Nazývali ho Smelý nie na základe jeho charakteru, ale jeho zručnosti v boji a pri jazde na koni. Mal sklon nechať sa ovládať inými silnými osobnosťami (svojím strýkom Karolom I. z Anjou).

Korunovácia Filipa III.

Po svojom nástupe na trón sa vrátil do Francúzska, zatiaľ čo jeho strýko rýchlo rokoval s emirom o ukončení krížovej výpravy. Dňa 12. augusta 1271 bol Filip korunovaný vo Francúzsku za kráľa. O niekoľko dní neskôr (21. augusta) zomrel v Taliansku pri návrate z križiackej výpravy jeho strýko Alfonz, gróf z Poitou, Toulouse a Auvergne. Filip zdedil po ňom jeho grófstva a pripojil ich ku kráľovským dŕžavám s výnimkou nasledovných. Grófstvo Vennaissin bolo v roku 1274 v súlade s Alfonzovou vôľou udelené pápežovi Gregorovi X. Grófstvo Agenais vrátil v roku 1279 po uzavretí Amienského mieru s Eduardom I. Anglicku. V roku 1284 zdedil po svojom bratovi Petrovi grófstva Perche a Alençon. Ďalší územný zisk pre Francúzsko zabezpečil Filip svadbou svojho syna Filipa Pekného s dedičkou Navarry Janou I.

Filipovým nešťastím bol jeho strýko Karol Sicílsky, ktorého zámery v Taliansku podporoval po celú dobu svojej vlády a ktorý ho zaplietol do zbytočnej vojny s Aragónskom.

Keď v roku 1282, po Sicílskych nešporoch, Peter III. Aragónsky napadol a obsadil ostrov Sicília, ponúkol svojmu strýkovi k dispozícii všetky potrebné prostriedky na nápravu. Dobyvateľ bol exkomunikovaný (pápežom Martinom IV.) a jeho kráľovstvo skonfiškované.

V roku 1284 Filip a jeho synovia vstúpili na čele veľkej armády do Roussillonu. Táto vojna sa na základe pápežskej sankcie nazývala Aragónska križiacka výprava. 26. júna 1285 sa Filip Smelý opevnil pred Gironou pri pokuse dobyť ju. Odpor bol silný, ale mesto padlo 7. septembra. Čoskoro však došlo k obratu, pretože francúzsky tábor silno zasiahla epidémia dyzentérie. Postihla aj samotného Filipa. Francúzi sa stiahli a boli ľahko porazení. Sám francúzsky kráľ zomrel v Perpignane, hlavnom meste svojho spojenca Jakuba II. z Malorky, a pochovali ho v Narbonne. V súčasnosti je pochovaný spolu so svojou prvou manželkou Izabelou Aragónskou v Bazilike Saint Denis v Paríži.

28. mája 1262 sa v Clermonte oženil s [3] Izabelou Aragónskou (* 1247 -† 1271), dcérou Jakuba I. a Jolany Uhorskej. Mali nasledujúce deti:

• Ľudovít (1264 – † 1276)
• Filip IV. (* 1268 – † 29. november 1314), francúzsky kráľ
• Róbert (* 1269 – † 1276)
• Karol (* 12. marec 1270 – † 16. december 1325), gróf z Valois
• mŕtvo narodený syn (*/† 28. január 1271)

Po Izabelinej smrti sa 21. augusta 1274 oženil s Máriou Brabantskou (* 1254 – † 1321), dcérou Henricha III. Brabantského a Adelaidy Burgundskej. Ich deti boli:

• Ľudovít (* máj 1276 – † 19. máj 1319), gróf z Évreux
• Blanka (* 1278 – † 19. marec 1305) ∞ Rudolf III. Rakúsky
• Margaréta (* 1282 – † 14. február 1317) ∞ anglický kráľ Eduard I.

1. DANTE, Alighieri. Božská komedie. Praha : Academia, 2009. ISBN 978-80-200-1762-8. S. 207. (česjy)
2. www.fmg.ac
3. www.fmg.ac

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Filip III. (Francúzsko)

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Filip III. Francouzský na českej Wikipédii.

Francúzsky portál